Informuje o tom spravodajský portál BBC s tým, že pribúdajú dôkazy, že bezpríznakové prípady tvoria výraznú časť nakazených novým koronavírusom. Vedci však nedokázali povedať, koľko z takýchto asymptomatických ľudí skutočne aj rozšírilo vírus ďalej. V rámci štúdie vedci sledovali ľudí s pozitívnymi testami na koronavírus v komunitnom zdravotnom centre. Pravidelne ich testovali a monitorovali množstvo vírusu vo výteroch z nosa a hrdla a prepustili ich až, keď mali negatívne testy.
Výsledky 1 886 testov naznačujú, že ľudia bez príznakov v čase testu, vrátane tých, u ktorých sa príznaky vôbec nerozvinuli, majú rovnaké množstvo vírusového materiálu v nosoch a hrdlách, ako ľudia so symptómami. Štúdia ukázala aj to, že aj u asymptomatických ľudí je možné vírus detegovať pomerne dlhý čas - i keď ho dostanú z tiel o niečo rýchlejšie, ako ľudia s príznakmi.
Medián, teda stredná hodnota, doby, ktorá uplynula od diagnostikovania do negatívneho testu, bol u pacientov bez príznakov 17 dní a u pacientov s príznakmi 19,5 dňa. Vzhľadom na druh centra, kde štúdiu uskutočnili, v nej však nie sú zahrnutí ľudia s vážnou formou ochorenia COVID-19. Sledovaní pacienti tiež boli všeobecne mladší a zdravší, ako priemer.
Výskumníci pripustili, že nedokážu určiť, akú rolu zohrávajú asymptomatickí pacienti pri šírení vírusu. Teoreticky, ak majú v tele rovnaké množstvo vírusu, majú aj rovnaké množstvo na šírenie, no ľudia bez symptómov pravdepodobne nebudú kašľať toľko, ako ľudia so symptómami, takže je menšia pravdepodobnosť, že ďaleko do vzduchu vyšlú kvapôčky s vírusom.
Riziko nakazenia sa koronavírusom od niekoho závisí od viacerých faktorov, skonštatoval biológ Andrew Preston z University of Bath. Patria k nim podľa neho to, ako hlboko a rýchlo infikovaný človek dýcha, ako blízko sa nachádza a ako dlho je v jeho blízkosti ďalšia osoba a tiež to, či sú spolu s uzavretom prostredí.
