Sette Buenaventura (26) osem týždňov ignorovala kŕče v nohách. Podľa jej vlastných slov nemala čas robiť si starosti ohľadom svojej bolesti, pretože pracovávala dvanásťhodinové služby v nemocnici vo Veľkom Manchestri. O prípade informuje Metro.
Lekári jej zachránili život odstránením končatiny. Zdravotnú sestru táto správa zdrvila a vyzýva všetkých ľudí trpiacich pretrvávajúcimi bolesťami, aby neváhali a navštívili doktora.
Žena z Manchestru trpela osem týždňov hroznými kŕčmi, no usúdila, že to je len dôsledok dlhého státia na nohách kvôli práci v prvej línii boja s koronavírusom. Keď začala mať problémy s chôdzou, vyhľadala pomoc. Magnetická rezonancia v apríli odhalila nádor na jej pravej nohe.
O pár týždňov neskôr narástol zhubný nádor periférnej nervovej sústavy do veľkosti golfovej loptičky. Spočiatku si odborníci mysleli, že na odstránenie nádoru bude stačiť operácia. Nakoniec zistili, že jediný spôsob, ako Sette zachrániť, je amputovať jej nohu.
O nohu prišla v máji, len štyri týždne po tom, ako sa dozvedela strašnú diagnózu. Teraz si zvyká na nové životné podmienky. "Keď som sa dozvedela, že mi musia odstrániť jednu nohu, veľmi ma to nahnevalo. No nemala som čas na premýšľanie, žiadna iná šanca neexistovala." Rozhnevalo ju to aj preto, lebo sa vždy o seba starala, snažila sa žiť zdravo, pracuje v zdravotníctve a nemyslela si, že sa takéto niečo stane práve jej.
"Nedokážem sa pozrieť do zrkadla, a ani nechcem, pretože je ťažké prijať, že to, čo vidím, je moje nové ja," priznáva. "Keď vypukol COVID-19, nemali sme čas vnímať naše bolesti, boli sme tam preto, aby sme pomohli všetkým, čo nás potrebovali." Veľmi sa jej táto úloha páči a svoju prácu miluje, ale teraz si vyžiadala svoju daň.
"Očividne sme tento rok mali viac práce, nemyslím si, že to je priama príčina toho, čo sa mi stalo, no mohlo to tomu dopomôcť. Hoci som nemohla bojovať po boku mojich kolegov, som na nich veľmi hrdá za to, ako pokračovali," hovorí Sette. Často trpela kŕčmi v nohách, keď v práci dlho stála na nohách.
Bojí sa toho, že sa k nej ľudia budú správať inak než doteraz. Nemá rada, keď si ostatní myslia, že potrebuje pomoc. "Pokúsila som sa ísť von s priateľom a kamarátmi, ale množstvo ľudí na mňa zazeralo, nakoniec som musela ísť domov, pretože som nedokázala zvládnuť toľko pozornosti."
"Aj keď sa rozprávam s ľuďmi, vidím, že sa snažia byť nápomocní. Rozumiem prečo, ale chcela by som, aby to nerobili," hovorí. "Aj keď sa dívam na všetky tie modelky na Instagrame, snažím sa neporovnávať, no nedokážem si pomôcť. Viem, že taký život už nebudem mať, a je to ťažké prijať."
Ak jej liečba bude hladko prebiehať, do práce sa vráti v novembri. Chce varovať ostatných, aby neignorovali dlhotrvajúcu bolesť a navštívili lekára. Uvedomuje si, že ak by kŕčom venovala pozornosť skôr, mohlo všetko skončiť inak. "Nie je to koniec sveta, no všetko je to pre mňa nové. Som šťastná, že moja rodina a priatelia ma tak podporujú - a rada by som pomohla ďalším ľuďom, ktorí si týmto tiež prechádzajú."
