Počas bleskovej návštevy označenej ako kontrola si Erdogan dôkladne prezrel končiace sa práce na premene tejto svetoznámej historickej pamiatky na mešitu, uviedol prezidentský úrad. Zverejnil aj fotografie zachytávajúce lešenie vo vnútri budovy, ktorú pôvodne postavili ako katedrálu v rokoch 532-537 počas existencie Byzantskej ríše, na príkaz cisára Justiniána. V roku 1985 zapísali Hagiu Sofiu na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.
Turecký úrad pre náboženské záležitosti Diyanet informoval, že kresťanské ikony budú počas moslimských modlitieb zakryté "vhodnými prostriedkami a budú neosvetlené".
Nie je známe, či Erdogan plánuje byť medzi približne 500 moslimami, ktorí sa môžu v piatok 24. júla na modlitbách zúčastniť. Turecký najvyšší súd, štátna rada, 10. júla zrušil vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala v roku 1934, teda takmer pred 90 rokmi, múzeom. Erdogan zmenu štatútu pamiatky na mešitu odobril. Ešte vlani vyhlásil, že premeniť Hagiu Sofiu na múzeum bolo "veľmi veľkou chybou".
Po rozpade Byzantskej ríše v roku 1453 a po dobytí mesta Osmanskou ríšou sa kresťanská katedrála stala mešitou, ale v roku 1934 bola na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka vyhlásená za múzeum. Bolo prístupné pre všetkých návštevníkov bez ohľadu na ich vierovyznanie.
Diyanet začiatkom tohto týždňa oznámil, že stavba bude naďalej otvorená všetkým návštevníkom mimo hodín určených na modlitbu. Premena múzea na mešitu vyvolala hnev medzi kresťanmi a napätie medzi historickými nepriateľmi a členmi NATO, Tureckom a Gréckom.
