Myšlienka delenia celých čísel na menšie celky je prastará, matematici až do stredoveku však väčšinou používali zlomky. Používanie desatinných čísel bolo doménou astronómov, no tí nepoužívali desiatkovú, ale šesťdesiatkovú sústavu, ktorá vznikla rozdelením 360-stupňového kruhu na 60 minút a každú minútu bolo ďalej možné rozdeliť na 60 sekúnd.
Matematici príležitostne používali zápisy pripomínajúce moderný zápis desatinných čísel (pomocou bodiek a čiarok), uviedol Van Brummelen v štúdii zverejnenej v žurnále Historia Mathematica. Jednotliví matematici však používali rôzne systémy zápisu, ktoré si vzájomne neodovzdávali.
Van Brummelen v štúdii uvádza, že pokus o identifikáciu prvého desatinného znamienka sa môže javiť ako nemožný, určenie prvého použitia desatinnej bodky je jednoduchšie. Van Brummelen uvádza, že je ním dielo s názvom "Tabulae primi mobilis B" o výpočte súradníc nebeských objektov. Blanchinus sa stal správcom v rodine d'Esteovcov, ktorá vládla v Benátkach, a vypracovával pre ňu horoskopy. Niektoré tabuľky v jeho dielach obsahujú zápis desatinných čísel s bodkou v tej istej podobe, v akej ho poznáme aj dnes z anglofónnych zápisov. V Európe sa vo všeobecnosti používa desatinná čiarka.
Spôsob zápisu sa pomaly šíril, Clavius pravdepodobne poznal Blanchinove práce, uvádza José Chabás z Universitat Pompeu Fabra (UPF) v Barcelone. Autori vychádzajúci z Claviusa následne prebrali spôsob jeho zápisu s desatinnou bodkou, ktorý začiatkom 17. storočia ustálil škótsky vynálezca logaritmov John Napier.
