Cieľom dohody je vytýčenie hranice na sporných úsekoch s "právne platnou medzirepublikovou hranicou, ktorá existovala v Sovietskom zväze v čase jeho rozpadu," uvádza sa vo vyhlásení.
V polovici apríla Arménsko a Azerbajdžan uzavreli dohody o delimitácii hraníc, podľa ktorých by v prvej fáze mala časť územia arménskej oblasti Tavuš pripadnúť Azerbajdžanu. Jerevan sa tak musí v prospech Baku vzdať štyroch štyroch pohraničných dedín, ktoré Arménsko zabralo ešte v 90. rokoch 20. storočia.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan na štvrtkovom zasadnutí kabinetu vyzdvihol dohodu o sporných úsekoch hranice ako "veľmi dôležitý míľnik pre ďalšie posilnenie suverenity a nezávislosti Arménska".
Objasnil, že "prvýkrát od získania nezávislosti (od Sovietskeho zväzu v roku 1991) má naša republika oficiálne vymedzenú hranicu". Podľa neho sa takto posilní bezpečnosť a stabilita Arménska. Územie, s ktorého odstúpením Arménsko súhlasilo, má pritom pre túto vnútrozemskú krajinu strategický význam, lebo ním prechádzajú úseky dôležitej diaľnice do Gruzínska.
Pašinjan povedal, že Arménsko v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov postaví v oblasti nové cesty a pohraničná stráž oboch krajín bude pozdĺž novodefinovanej hranice rozmiestnená do 10 dní.
