Kým v prvej vlne sme boli premiantom, teraz patríme k najzasiahnutejším krajinám na svete. Odborníci hodnotia, čo sa zmenilo a ako sme zvládli 12 mesiacov korony.
Vláda pod taktovkou Igora Matoviča zažíva krízu presne rok po tom, čo sme na Slovensku zaznamenali prvý prípad nákazy novým koronavírusom. Počty nakazených boli minulý rok v marci ešte len dvojciferné, no krajina sa zatvorila a ľudia striktne dodržiavali opatrenia. Vďaka tomu sme zvládli prvú vlnu na jednotku a užili sme si viac-menej leto bez obmedzení.
„Prvé prípady ochorenia COVID-19 sme na Slovensku na jar 2020 privítali s veľkou mierou obáv a opatrnosti. Teraz vidíme, že naša rýchla reakcia vtedy zachránila veľa životov. S postupujúcim časom a klesajúcimi obavami sa začala strácať zhoda v tom, ako treba reagovať a akú veľkú hrozbu vírus predstavuje - či sa oplatí pred ním chrániť aj za cenu ekonomických strát,“ hovorí sociológ Miloslav Bahna, podľa ktorého už rok zažívame situácie, ktoré sme poznali len z katastrofických filmov.
„V súčasnosti, keď vedieme celosvetový rebríček v úmrtnosti, však už obavy spoločnosť znova skôr zjednocujú,“ pokračuje Bahna s tým, že epidémia nedopadla na všetkých rovnako. Najviac podľa neho zasiahla deti a mladých ľudí, ktorí sú v izolácii a učia sa online.
„Výrazne tiež zasiahla sektor služieb. Najmenej sa dotkla ľudí mimo trhu práce. To, či sa naznačené trendy – prechod na home office a obmedzenie cestovania – už navždy stanú súčasťou našich životov, zistíme tento rok, keď sa ukáže, aká trvalá a spoľahlivá je ochrana prostredníctvom vakcín,“ uzavrel odborník.
Psychológ: Ľudia sú frustrovaní
Psychológ Ľudovít Dobšovič zase hovorí, že korona priniesla do našich životov frustráciu a stres. „To, ako sú opatrenia navrhované a ako ich vláda prináša, ľudí evidentne frustruje a tá frustrácia sa potom podpisuje na celkovej nálade, na ochote spolupracovať, na ochote vychádzať s druhými, či niečo robiť. Stráca sa vízia, kedy bude koniec. Nemá to konca, a keď ľudia nemajú predstavu, kedy niečo skončí, tak je frustrácia veľmi nebezpečná,“ hovorí psychológ, podľa ktorého sa spoločnosť rozdelila na dva tábory.
Jeden tvoria tí, ktorí sa vírusu boja a striktne dodržiavajú pravidlá. Druhý zas tvoria tí, ktorí to neberú až tak striktne. V oboch táboroch však podľa odborníka pribúdajú neistota, pochybnosti a stres. „Jedni sú vystrašení z choroby a druhí z toho, že nemajú prácu a majú problém so svojimi živnosťami a prevádzkami. Pribúdajú preto stres a frustrácie, ktoré s tým súvisia,“ uzavrel Dobšovič.
