"Tak ako som nerozumel Jánovi Budajovi, nerozumiem ani súčasnému ministrovi. Obaja na stole zdedili reálny projekt a hodili ho do koša. Obaja sľubovali verejnosti zázračné trvalé riešenie envirozáťaže. V prípade Jána Budaja sa len premrhal čas a pripravené eurofondy. Pri Tomášovi Tarabovi to dopadne obdobne," komentoval Sólymos. Zrušenie celej sanácie považuje za nezmyselné aj preto, že dotiahnutie projektu zo strany ministerstva by si podľa neho vyžadovalo minimálnu energiu. Financovať sa mal z eurofondov.
Podľa Tarabu išlo od začiatku o zbabraný projekt. "Predchodcovia nám nechali nevysporiadané pozemky, pochybný zmluvný dodatok s navyšovaním ceny, ktorý predstavuje predpoklad pre to, že pri čerpaní eurofondov by prišlo k riziku výrazného krátenia finančných zdrojov. V súčasnosti pripravujeme podklady aj pre vyšetrovacie orgány, ktoré sa Vrakuňou už detailne zaoberajú," uviedol v reakcii pre TASR. Tvrdí, že technické riešenie bolo navyše pri Vrakuni definované ako dočasné. "Zároveň pánovi Sólymosovi odkazujem, že sa rovnako detailne pozrieme na systém zálohovania PET fliaš, ktorého architektom je údajne rovnako on," dodal.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Spustenie sanačných prác sa očakávalo v roku 2018.
