Šokujúce je, že si ich nikto od jari do jesene nevšimol. Nešťastný otec pritom chodil prosiť na miestnu charitu o polievku či chlieb a dievčatko umýval na verejných záchodoch. Ponižujúce živorenie napokon ukončil sám... So slzami v očiach odniesol dcéru na sociálku, aby aspoň ju zachránili pred životom na ulici.
Rozprávanie o pohnutom osude začína otec šokujúcimi slovami. „Rodina expartnerky nás oboch týrala, bila. Bol som bez práce a nemal som ku komu ísť. Vyrastal som v detskom domove, takže nemám rodinu. Pred násilím som utiekol do stanu a Sašku som si vzal so sebou. Ako by som ju tam mohol nechať, keď ju bili, týrali? Nebolo nikoho, u koho by sme sklonili hlavu čo i len na pár dní,“ hovorí so slzami v očiach invalid Štefan (55). Život sa s ním nemaznal. Otca poznal iba z fotiek, mamu videl raz a z detského domova putoval, podobne ako mnohí osemnásťroční mladí ľudia, priamo na ulicu.
