Starostlivosť o pacienta, ktorý je napojený na umelú pľúcnu ventiláciu, je podľa primára náročná. Pacient je po napojení v takzvanom umelom spánku, nesmie cítiť bolesť ani akúkoľvek dychovú alebo inú tieseň. Je monitorovaný nepretržite 24 hodín, či už pomocou prístrojov alebo ošetrujúceho personálu. Počas obdobia liečby je vyživovaný pomocou tekutej výživy podávanej do žalúdočnej sondy, počas vyššej energetickej potreby je táto výživa doplnená o kompletnú výživu podávanú vnútrožilne.
Starostlivosť o pacienta na umelej pľúcnej ventilácii musí byť komplexná, pretože pacient je v značnej miere imobilný, musí byť toaletovaný a polohovaný ako akýkoľvek iný pacient. "Napojením na umelú pľúcnu ventiláciu a intenzívnou liečbou a starostlivosťou dávame organizmu pacienta možnosť zvládnuť kritické obdobie ochorenia a šancu vrátiť sa do bežného života," uvádza.
Pacienti na Oddelení anestézie a intenzívnej medicíny sú podľa primára na umelej pľúcnej ventilácii napojení z rôznych príčin dychovej nedostatočnosti. "Ak ide o poruchy vedomia, neurologické a svalové ochorenia, zlyhania rôznych orgánov alebo šokové stavy, vtedy práve takýmto spôsobom preklenujeme určité obdobie, pokiaľ liečime základné ochorenie, ale samotné pľúca nie sú primárne postihnuté," dodáva. Druhá skupina pacientov je s postihnutým pľúcnym parenchýmom, teda keď ide o rôzne formy zápalov pľúc, vdýchnutie potravy, úrazy hrudníka, vtedy pomocou umelej pľúcnej ventilácie liečia samotný orgán zabezpečujúci výmenu plynov.
