Umelá pľúcna ventilácia dáva pacientom možnosť zvládnuť kritické obdobie ochorenia Covid-19 a šancu vrátiť sa do bežného života. Otázky ohľadom nej zodpovedal primár Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice AGEL Komárno MUDr. Andrej Rosinský.
Primár hneď v úvode vysvetľuje, že umelá pľúcna ventilácia je jeden zo spôsobov orgánovej podpory pľúc. Spočíva v mechanickej podpore dýchania. S najbežnejšou formou sa môžeme denne stretnúť počas operácií, keď je pacient v celkovej anestézii a prístroj, takzvaný ventilátor, zabezpečuje jeho dýchanie. "Počas bežného dýchania vytvára človek pri nádychu v hrudníku negatívny tlak, čím aktívne „nasáva“ vzduch do pľúc. Následný výdych sa už deje pasívne samotnou elasticitou hrudnej steny a pľúc. Vyšší tlak v hrudníku môžeme pozorovať len krátko, napríklad pri úsilnom výdychu alebo pri kašli," uvádza s tým, že keď je pacient napojený na umelú pľúcnu ventiláciu, situácia sa mení.
Počas celého dychového cyklu (nádychu aj výdychu) je v hrudníku pozitívny tlak, čo prináša aj nežiadúce, ale fyziologické odpovede organizmu – je znížený návrat krvi do srdca. Ventilátor vháňa do pacienta zmes vzduchu s prímesou kyslíka pod určitým tlakom a prietokom, čiže nie fyziologicky, ako za normálnych podmienok. Je úlohou lekárov anestéziológov nastaviť parametre tlaku, prietoku a objemu plynov veľmi citlivo tak, aby nedošlo k poškodeniu pacienta, ale zároveň aby došlo k dostatočnej oxygenácii. Pacient je v úvode napojený na umelú pľúcnu ventiláciu pomocou intubačnej kanyly, ktorá sa mu zavádza cez ústa v celkovej anestézii do hornej časti priedušnice za hlasivky. Ukážku, ako to prebieha, si môžete pozrieť TU.
