Ochranári tvrdia, že dlhodobo upozorňovali štátne orgány na devastáciu biotopov, lesov s výskytom hlucháňa. Napriek návrhom občianskych združení na ochranu zostávajúcich starých lesov v nich ťažba roky pokračovala.
„Keďže Slovensko ochranu hlucháňa často zabezpečilo len na papieri, pričom reálna ochrana druhu absentovala, Európska komisia začala proti Slovensku konanie. Napriek konaniu Európskej komisie však Slovensko nedokázalo zabezpečiť ochranu lesov s výskytom tohto vzácneho druhu. Slovensku preto teraz pri prehre na súde hrozia sankcie. Riešením je okamžité zastavenie ťažby v lokalitách s výskytom hlucháňa,“ uvádza sa v tlačovej správe.
„Od nášho vstupu do Európskej únie poklesla populácia druhu o polovicu. Takýto bezprecedentný pokles je v úplnom rozpore so záväzkami Slovenska v rámci európskej legislatívy chrániť vzácne druhy. Podobným tempom poklesu sa dočkáme toho, že hlucháň nevyhynie len v Strážovských vrchoch, ale o dvadsať rokov na celom Slovensku,“ vysvetlil Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Ako ďalej uviedol, dôvodom tohto poklesu je podľa vedeckých prác likvidácia, vyrúbanie starých lesov, od ktorých ochrany jeho prežitie závisí.
Podobný prípad sa v minulosti riešil na Súdom dvore EÚ. Poľsko podľa ochranárov rovnako argumentovalo, že musí zasahovať v Bielowežskom národnom parku pre šírenie lykožrúta. Poľsko vtedy súd prehralo. „Dúfame, že Slovensko nedotiahne prípad tak ďaleko ako Poľsko a ťažbu v chránených územiach zastaví bez váhania. Ak tak Slovensko neurobí, pri potenciálnej prehre hrozia Slovensku finančné sankcie. Pritom precedens z Poľska poukazuje na to, že Slovensko sa doteraz nerešpektovaním európskej legislatívy vybralo najlepšou možnou ceste k prehre súdu,“ uzatvára Marián Jasík z občianskeho združenia Prales.
Európska komisia sa rozhodla podať na Súdny dvor Európskej únie návrh na začatie konania proti Slovensku za to, že správne neaplikovalo časti smernice o biotopoch a o vtákoch. Agentúru SITA o tom vo štvrtok informovala Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia EK na Slovensku. Slovensko totiž podľa EK nepodniklo náležité kroky na to, aby predišlo poškodeniu biotopu hlucháňa hôrneho a významnému narušeniu populácie tohto živočíšneho druhu.
EK priblížila, že v slovenských lesoch, nachádzajúcich sa v lokalitách sústavy Natura 2000, sa vykonáva intenzívna ťažba dreva. Ide najmä o asanačnú ťažbu vykonávanú v reakcii na rušivé zásahy v lesoch, ako je napríklad zamorenie lykožrútom alebo škody spôsobené búrkou.
„Slovenské právne predpisy však stále nezabezpečujú, aby boli činnosti asanačnej ťažby, ktoré by mohli mať významný vplyv na lokality sústavy Natura 2000, podrobené takýmto posúdeniam. Zároveň sú stále v platnosti plány obhospodarovania lesov, ktoré v minulosti neboli predmetom takéhoto posúdenia,“ ozrejmila Ludviková. Odkedy Slovensko v roku 2004 vstúpilo do EÚ, populácia hlucháňa hôrneho v rámci dvanástich osobitne chránených území, ktoré boli klasifikované na účely jeho ochrany v zmysle smernice o vtákoch, klesla o polovicu.
