Kanada týmto krokom reagovala na schválenie zákona o národnej bezpečnosti pre územie autonómneho Hongkongu čínskym parlamentom. Informovala o tom agentúra AFP.
Čínske veľvyslanectvo v Ottawe vo vyhlásení zverejnenom na svojej webovej stránke odsúdilo "neoprávnené vyjadrenia" Kanady k novému zákonu o národnej bezpečnosti. Zároveň uviedlo, že zo strany kanadských predstaviteľov išlo o "hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí Číny". Podľa čínskeho veľvyslanectva niektoré západné krajiny vrátane Kanady zasahujú do hongkonských záležitostí pod zámienkou ochrany ľudských práv, čo vážne porušuje medzinárodné právo a základné normy medzinárodných vzťahov. Takéto snahy sú však podľa čínskeho zastupiteľského úradu "odsúdené na neúspech".
Kanada okrem pozastavenia platnosti dohody o vydávaní páchateľov trestných činov tiež zastavila aj vývoz určitého vojenského vybavenia do Hongkongu a aktualizovala cestovné odporúčania pre svojich občanov, aby vedeli, aký vplyv na nich nový zákon môže mať.
Kontroverzný zákon o národnej bezpečnosti zakazuje v Hongkongu aktivity smerujúce k odtrhnutiu, podvratnú činnosť zameranú voči centrálnej vláde v Pekingu, zasahovanie zahraničia do miestnej politiky a terorizmus. Odborníci na právo však upozorňujú, že nový zákon zakazuje dokonca aj mierumilovné politické názory.
Podľa kritikov tento zákon obmedzí slobody Hongkongu a je v rozpore s dohodou, ktorú Čína uzavrela s Britániou, keď v roku 1997 prevzala bývalú britskú kolóniu pod svoju správu. Hongkonská polícia na základe tohto nového zákona už v piatok obvinila prvú osobu.
Kanada a Čína sú vo vzájomnom diplomatickom a obchodnom spore od konca roka 2018, keď kanadská polícia na žiadosť USA zadržala finančnú riaditeľku čínskej spoločnosti Huawei Meng Wan-čou.
Čína následne zatkla dvoch Kanaďanov - kanadského diplomata Michaela Kovriga a podnikateľa Michaela Spavora - a v polovici júna tohto roka voči nim vzniesla obvinenia zo špionáže. Kanadská vláda aj obaja obvinení to však rázne odmietajú.
