"Nemyslím si, že treba urobiť takýto hlboký rez, lebo tým v zásade nič nevyriešime. Skôr treba systémové opatrenia zamerané do budúcnosti. Mala by vzniknúť možnosť odňatia titulu, ktorá by platila od momentu účinnosti novely zákona," povedal v diskusii na Tablet.tv.
Spolu s opatreniami Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo by podľa neho hrozba straty titulu do budúcnosti pomohla zvýšiť kvalitu prác. Spätné odoberanie titulov, ktoré ľudia získali pred rokmi, je však podľa Petráka veľmi riskantná cesta. "Deväťdesiate roky a možno aj prvé roky po roku 2000, to bolo obdobie masového vzdelávania sa štátnych úradníkov na prvý alebo druhý stupeň vysokoškolského vzdelania. Vzhľadom na to, že sa potrebovali dostať do tabuľkovej pozície vzdelania, ktoré bolo predpokladom pre výkon určitej činnosti," vysvetľuje Petrák.
"Je veľmi otázne, ako by to dopadlo, keby sa to preverovalo. Napríklad veľa policajtov študovalo sociálnu prácu, aby získali titul. Nikde nebolo explicitne povedané, že musí mať titul z práva či trestného práva, stačilo vysokoškolské vzdelanie, aby bol zaradený," dodáva.
Pri takomto veľkom množstve študujúcich v rovnakom študijnom odbore je podľa Petráka vysoká miera pravdepodobnosti, že niektorí opisovali. Keďže sú pracovné miesta viazané na dosiahnutý stupeň vzdelania, o prácu by na základe vládnych previerok mohli prísť tisícky ľudí. A ak by sa preverovali len práce za posledné roky a iné nie, akákoľvek stanovená hranica by bola podľa Petráka v konečnom dôsledku nespravodlivá.
Na druhej strane je podľa neho evidentné, že sa kvalita vzdelávania na Slovensku výrazne líši v závislosti od toho, o akú konkrétnu školu ide. "Všetky vysoké školy musia prejsť najneskôr do roku 2024 reakreditáciou. Je pravdou, že vysokoškolské štandardy sú v zásade hotové. Podľa môjho názoru treba výrazne zvýšiť latku minimálnych kritérií s tým, že najslabší, ktorí ich nebudú zvládať, sa dostanú z kola von," uviedol Petrák.
Dlhodobý problém však podľa neho nie je iba s kvalitou vysokých škôl. "Už dnes majú stredné školy problém s kvalitou vzdelávania na niektorých základných školách," upozorňuje. Aktuálny neštandardný školský rok v tieni koronakrízy podľa neho problém ešte zhorší. "Ministerstvo podľa mňa zvládlo začiatok, kedy sa prechádzalo z prezenčného vzdelávania na dištančné prostredníctvom elektronických prostriedkov. Neskôr už prišli nevyužité príležitosti," hodnotí Petrák.
Podľa Petráka epidemiologická situácia vo väčšine okresov Slovenska umožňovala realizovať aspoň písomné maturity. Za nesprávne považuje aj zrušenie prijímačiek na stredné školy a ich nahradenie vzorcom vychádzajúcim zo známok z posledných rokov.
Za najväčší problém však považuje absenciu aspoň orientačného overovania vedomostí žiakov. "V závere roka neboli žiadnym spôsobom overené vedomosti, ktoré do seba za tri krízové mesiace deti dostali. Ak aj boli dobré materiály, neznamená to, že našli u detí absorbčnú schopnosť. V septembri budeme možno s hrôzou zisťovať, že tu máme desiatky tisíc detí, ktoré nezvládli učivo, respektíve vôbec sa ním nezaoberali," povedal Petrák. Štátny pedagogický ústav by podľa neho mal využiť leto na prípravu postupov na dobiehanie učiva.
