Futbalová legenda Dušan Tittel: Vďaka karanténe je zo mňa kuchár aj pekár

Situáciu vníma pozitívne! Futbalová legenda Dušan Tittel (53) si uvedomuje, že slovenský šport má pred sebou náročné obdobie, no nepochybuje o tom, že sa z krízy nakoniec dostane.

Teší ho hlavne uvoľňovanie opatrení, nakoľko sa počas karantény staral o deti prevažne on. Ako sám priznal, nútená izolácia z neho spravila lepšieho kuchára i pekára.

? Ako prežívate toto pandemické obdobie?

- Celkom to ujde, aj keď to, čo sa momentálne deje, nikoho neteší. Venoval som sa hlavne deťom, keďže tri mesiace nechodili do školy. Bolo sa treba o ne starať – učiť sa či športovať. Určite som rád, že sa opatrenia už uvoľňujú. Dúfam, že prípady nebudú pribúdať a vrátime sa do normálu.

? Čomu ste sa venovali počas karantény?

- Hlavne tým deťom. Veľa času sme trávili spolu na chate. Bol to príjemne strávený čas, ale dlhodobo by to už nebolo udržateľné. Suplovať školu donekonečna sa nedá. Častokrát som myslel na ľudí zavretých v panelákoch, v malých bytoch. To muselo byť extrémne ťažké. Dúfam, že najhoršie už máme za sebou a nepríde druhá vlna. Vážim si, že ľudia sú zodpovední.

? Je o vás známe, že rád pečiete. Robili ste to aj počas karantény?

- Musím povedať, že karanténa vylepšila môj vzťah k pečeniu aj vareniu (smiech). Manželka pracovala v Bratislave a ja som bol s deťmi na Orave. Mesiac sme spolu neboli. Moji rodičia boli taktiež izolovaní, vzhľadom na to, že sú riziková skupina. Kuchárske povinnosti preto zostali na mne a na receptoch. To, čo som vedel, som vylepšil a to, čo som nevedel, som sa naučil. Do môjho repertoáru pribudli nové jedlá i koláče.

? Ako vnímate budúcnosť slovenského futbalu po koronakríze?

- Zaskočilo ma rozhodnutie ÚLK o tom, že liga sa dohrá v skrátenom modeli. Bude to ťažké. Hlavne získať dôveru. Z pozície majiteľov bude náročné zohnať peniaze na to, aby mohli financovať svoje firmy, nie to ešte, aby peniaze nalievali do športového klubu. Očakávam hlavne pomoc od štátu, ktorý by mal deklarovať, že šport má miesto v spoločnosti. Musí sa rozbehnúť dialóg, aby sme sa vyhli tomu, že fintescentrá neotvoríme, ale športové kluby áno. Toto pre mňa nebolo veľmi logické. Verím však, že slovenský šport prežije, aj keď bude mať veľký problém.

? V zásade vás ale rozbehnutie ligy teší?

Určite. Ako som povedal, zaskočil ma len trochu ten model. Nikto nevypadne, nikto nepostúpi... Prečo potom hrá skupina o záchranu nejaké zápasy? Dúfam však, že ďalej budeme robiť už len múdre rozhodnutia. Ak nie, vráti sa nám to aj s úrokmi.

? Pred koronakrízou upútal veľkú pozornosť prestup Vlada Weissa do Slovana...

- Priznám sa, že ma veľmi teší, keď do našich klubov príde, vráti sa osobnosť, ktorá pôsobila v zahraničí. Vlado má potenciál byť pre Slovan veľkým prínosom, ak bude zdravotne v poriadku. Po operácii sa doliečil, takže si myslím, že s tým problém nebude. S Vladkovým otcom som vyrastal v jednom vchode. Odmalička preto poznám jeho kroky.

? Zapadne do kolektívu?

- Mrzelo ma, keď bol Vladko v minulosti súčasťou tímov, v ktorých boli viaceré problémy. Niekedy to bola len smola a niekedy to bolo naozaj preto, lebo Vladko si nekládol servítku pred ústa. Ja ho však považujem za dobrého chalana. Dúfam, že ešte pomôže Slovanu aj slovenskej reprezentácii. Má už svoj vek a mentálne dozrel. Možno len v minulosti potreboval mať vedľa seba skúsenejšieho kamaráta, ktorý by mu poradil, ako sa má správať. Dnes mu hlavne prajem, aby bol zdravý a aby sa mu darilo.