Autori sa zamerali na riečne sedimenty, z ktorých takisto zistili, že v niektorých úsekoch je Dunaj až o 40 percent užší v porovnaní s polovicou 19. storočia, uviedol Bavorský úrad pre životné prostredie. Dôvodom sú podľa autorov ľudské zásahy, ako napríklad snaha vyrovnať tok rieky alebo protipovodňové opatrenia.
Ľudské zásahy takisto zapríčinili, že riečne usadeniny sa nedostávajú cez deltu do Čierneho mora, ale usádzajú na brehoch rieky, čím menia jej tvar, najmä tesne pred vodnými elektrárňami a hrádzami. Tieto usadeniny potom chýbajú v toku za hrádzami, čím sa koryto rieky prehlbuje. Autori uvádzajú, že iba desať percent rieky je vo svojom pôvodnom stave.
Štúdia vznikla pod hlavičkou projektu Európskej únie DanubeSediment. Dunaj je s dĺžkou 2 850 kilometrov druhou najdlhšou európskou riekou po ruskej Volge.
