V karanténe je vyše mesiaca a nemôže ísť ďalej ako 200 metrov od domu. Napriek tomu nezúfa a život iba sama so sebou si pochvaľuje.
Situácia v Miláne, kde Niki žije a pracuje, je rovnako dramatická už niekoľko týždňov. „Sú, samozrejme, nejaké zlepšenia, čo sa týka počtu nakazených. Keď ich počet jeden deň klesne, ľudia sa tešia a myslia si, že sa vraciame do normálu. A druhý deň sa počet chorých zase zvýši. Všetci čakajú na to, kedy to už bude stále iba klesať.“
V Miláne je spokojná
Niki je v domácej izolácii od 11. marca. „Vtedy som bola poslednýkrát v práci. Len tri hodiny, pretože na obed vyhlásili, že musíme ísť všetci povinne domov a nevychádzať,“ opisuje. Modelka pracuje exkluzívne pre jednu z najluxusnejších svetových módnych značiek. „Už to budú dva roky, čo robím fittingy pre Pradu. To znamená, že každý kus oblečenia, ktorý vyrobia, skúšajú na mne, šijú priamo na moje miery. Nechcem si však zobrať všetku chválu, pretože nie som jediná, robíme to dve.“
Pre Niki je to práca snov. „Každá modelka chce byť, samozrejme, na obálkach najznámejších módnych magazínov, to je prestíž. Ja som v tej komerčnejšej sfére módy, ako je fotenie katalógov, reklám, rôznych kampaní. Moja exkluzivita pre Pradu spočíva v tom, že im musím byť k dispozícii na sto percent vždy, keď ma potrebujú, či už je sviatok, víkend alebo dovolenka. Som však spokojná, je to veľmi dobre ocenené,“ priznáva.
Teraz, keď nepracuje, venuje sa svojim záľubám. „Ako mnoho ľudí, aj ja som žila veľmi hekticky. Pracovala som do noci. Zrazu sme sa všetci náhle zastavili a ostali v šoku, čo bude ďalej. Konečne však môžeme robiť to, na čo doteraz nebol čas. Začala som teda maľovať a učiť sa francúzsky.“
Najďalej 200 m od domu
Spočiatku uvažovala, že sa vráti na Slovensko. „Vtedy nikto netušil, čo sa stane. Na začiatku januára sme dianie v Číne sledovali len v televízii a brali to na ľahkú váhu. Ľudia na Slovensku sa sťažujú, že musia byť doma a nemôžu hocikde chodiť, je mi to trošku ľúto. Mali by byť vďační, lebo naozaj to číslo nakazených v porovnaní s Talianskom je veľmi nízke najmä vďaka tomu, že už na začiatku vláda správne rozhodla,“ myslí si.
Napriek tomu, že v Taliansku je situácia extrémne vážna, ľudia sú naladení optimisticky. „Nestretla som sa s trápením. Určite sú ľudia, ktorí prežívajú smútok zo straty blízkeho. Ale v podstate sú stále usmiati, panuje tu pozitívna nálada, i keď neustále húkajú sanitky. Tí, ktorí sú zdraví, si to vážia, držia sa navzájom. Aj u nás v dome, keď sa vidíme na terase, stále sa povzbudzujeme.“
V Taliansku platia prísne pravidlá. „Na začiatku sme mohli chodiť na prechádzky a behať. Lenže stále bolo všade priveľa ľudí, preto bolo vychádzanie obmedzené. Teraz môžeme ísť najďalej 200 metrov od domu, do lekárne, obchodu s potravinami, alebo kúpiť kancelárske potreby. Policajti robia na uliciach náhodné kontroly,“ vysvetľuje Niki, ktorá chodí do potravín raz do týždňa. „Vždy je tam rad na hodinu, dodržiavajú sa veľké rozostupy medzi ľuďmi, pri vchode merajú teplotu, k dispozícii sú rukavice, dezinfekcia a rúško je, samozrejme, povinné.“
Otvoria reštaurácie?
To, kedy sa vráti do pracovného kolotoča, zatiaľ nevie. „Ani si neviem predstaviť, ako to bude znovu všetko fungovať. Viem, že na začiatku sa bude pracovať menej, nie v takom rýchlom tempe. Zatiaľ je to tak, že v Miláne otvorili obchody s detským oblečením a tiež kníhkupectvá. Od 4. mája by mali začať otvárať viac menších obchodov, zatiaľ, samozrejme, regulovane. Bude tam mať prístup menší počet ľudí, rukavice a rúška zostanú povinné. V polovici mája by sa mali otvárať administratívne úrady a súdy a do konca mája reštaurácie a kaviarne, kde budú stoly rozmiestnené najmenej 2 metre od seba. Zatiaľ sú to však len hypotézy. Aj nám z práce oznámili, že ak začneme pracovať, budeme mať na deň k dispozícii 2 rúška a nebudeme vo veľkom kolektíve. Kedy to však bude, to vôbec nevieme.“
