V týchto dňoch si totiž vybavuje spomienky na to, ako sa v Belgicku za druhej svetovej vojny s rodičmi dva roky skrývala pred nacistami, ktorí hľadali Židov, píše agentúra AP. "Je to skoro ako ozvena našej mladosti, keď sme boli deti, rovnaký pocit, že neviete, čo sa stane," uviedla 83-ročná Weissová, ktorá žije na predmestí Chicaga. "Nemyslíme na vírus, myslíme na to, čo sa nám vtedy stalo," dodala.
Stále nažive je podľa odhadov takmer 400.000 preživších holokaustu. Pandémia spôsobená koronavírusom u mnohých z nich vzkriesila pocity strachu, neistoty a bezmocnosti, ktoré nezažili od detstva. Koronavírus vyvoláva pocity strachu a pripomína traumy aj značnej časti širokej verejnosti, súčasná situácia ale emočne obzvlášť dolieha na preživších nacistickej genocídy, myslí si psychologička Jaheľ Danieliová, ktorá stojí na čele organizácie pre preživších holokaustu a ich deti. Reakcie ale nie sú rovnaké. Niektorí preživší holokaustu majú za súčasnej pandémie pocit, že by mali byť príkladom toho, ako prežiť a bojovať, uviedla Danieliová.
Do ich traumatizovaných myslí sa ale môžu votrieť súvislosti, ktoré niekomu pripadajú ako extrémne. Strach z hospitalizácie si napríklad môžu podľa psychologičky pripodobniť strachu z toho, že budú uväznení v koncentračnom tábore, odkiaľ niet úniku. Pocity uväznenie doma zase podľa Danieliovej môžu zachráneným pripomenúť "príšernú dobu, kedy sa museli skrývať pred svetom, aby prežili". Zároveň sa staré traumy môžu násobiť postupujúcim vekom aj v čase, keď svet nečelí kríze podobnej koronavírusu. Dôkazom toho je, že v domovoch pre seniorov boli zaznamenané prípady, kedy sa ich židovskí obyvatelia báli ísť do sprchy.
Na vlastné oči sa svedkom takejto situácie stala Colette Avitalová, ktorá po druhej svetovej vojne emigrovala do Izraela z Rumunska, bola poslankyňou a teraz predsedá Združeniu organizácií pre preživších holokaustu v Izraeli. Jej 97-ročná matka krátko pred svojím skonom kričala zo sna: "Nacisti si pre nás idú!" Teraz také obavy silnejú, pretože ľudia vedia, že za ich dverami číha hrozba. "Budí to v nich paniku," tvrdí Avitalová.
André Stein, ktorého za vojny v Budapešti zbili výtržníci v rade na chleba a nechali jeho telo ležať na hromade mŕtvol, uviedol, že rozdielom pri koronavíruse je, že je neviditeľným nepriateľom. "Teraz môžete ísť po ulici, niekto vedľa vás kýchne a môže vás to zabiť," uviedol 83-ročný Stein, ktorý žije v kanadskom Toronte a je autorom knihy o detských preživších holokaustu. Koronavírus u väčšiny nakazených vyvoláva mierne príznaky v podobe kašľa a horúčky, u niektorých, prevažne starších ľudí a dlhodobo chorých, ale môže spôsobiť zápal pľúc a smrť.
"Nechodím veľmi von," uvádza preto 88-ročný Sidney Zoltak, ktorý žije v Montreale a ktorý sa za vojny v Poľsku s rodinou skrýval pred nacistami na niekoľkých miestach, pričom sedem mesiacov strávili v podzemnom bunkri bez denného svetla. Zoltak verí, že má šťastie. Svoje dni napĺňa písaním, hovorí so synom, ktorý mu k dverám dáva potraviny a vďaka internetu môže viesť videochaty so svojimi vnúčatami a ďalšími pozostalými holokaustu. Minulý týždeň s rodinou "virtuálne" oslávil židovský sviatok pesach. Je si však vedomý, že mnohí také šťastie nemajú, sú odrezaní od rodín a majú strach.
Newyorské združenie Jewish Claims Conference, ktoré sa usiluje o zabezpečenie odškodného pre obete holokaustu žijúce mimo Izraela, minulý týždeň v súvislosti s dopadom na túto skupinu oznámilo, že rozdelí granty vo výške 4,3 milióna dolárov organizáciám po celom svete, ktoré zabezpečujú starostlivosť o 120.000 preživších holokaustu.
Weissová, ktorá koordinuje skupinu asi 20 ďalších preživších, ktorí boli ako deti ukrytí pred nacistami, sa slovami "hoci sa to môže zdať akokoľvek smiešne" prirovnáva strach z hladovania za vojny k súčasnej kríze, kedy sa niektoré obchody stretávajú s nedostatkom tovaru. Vie ale, že v dnešnej dobe nemusí mlčať a báť sa, či na ňu za dverami nečaká gestapo. Vie, že už len počúvaním hudby neriskuje odhalenie a smrť. "Pocity sú ale rovnaké," hovorí. "Je to rovnaký strach z toho, čo sa nám stane... Strach, ktorý sme mali na začiatku života a ktorý máme teraz na jeho konci," hovorí.
