V našich veľhorách žije pustovníckym a turistickým životom už viac ako 10 rokov. Z času na čas sa objaví na Hrebienku, potom na Skalnatom plese a zo Smokovca sa bez problémov odvezie električkou do Tatranskej Lomnice. Počas pandémie, keď v Tatrách nie sú turisti, smelý Bobík posmutnel. Okrem spoločných prechádzok s nimi mu chýba potrava, ktorou ho vďačne obdarovali. Na sociálnych sieťach sa rozbehla iniciatíva na jeho záchranu.
Keď sa Bobík rozhodne, tak ide s turistom na Zbojnícku chatu a dokonca aj na Slavkovský štít. Robí mu spoločnosť, nechá sa nakŕmiť, trochu rozmaznať a potom si opäť ide po svojom. Horský vodca Jaro Michalko stretáva čierno-bieleho orieška už roky. „Hrebienok je častá východisková aj cieľová stanica turistov. Nikoho neotravuje, pokorne si počká, kým niečo dostane pod zub. Ak sa mu niekto pozdáva, pridá sa k nemu a absolvuje s ním celú túru,“ prezradil Michalko.
Zákerný koronavírus však aj Bobíkovi zmenil život. V našich veľhorách sveta nie sú turisti, a tak má okrem ich spoločnosti aj menej potravy. Osud legendárneho havkáča však ľudí nenechal nevšímavých, na sociálnych sieťach sa už spustila iniciatíva na jeho záchranu. Aj v tomto prípade však platí, že nie je pomoc ako pomoc. Niektorí sa pokúšajú tatranského tuláka odchytiť a umiestniť do útulku, no na Bobíka sú krátki. Z odchytovej tyče so slučkou sa vždy šikovne vyvlečie. Dozrel aj na sedatíva v jedle, po ktorých sa vždy niekam ukryje. Aj keď má v súčasnosti menej potravy, slobodu by za ňu nikdy nevymenil.
Pavol Majko, riaditeľ Správy TANAP-u
- Ak naozaj vydržal v tomto prostredí prežiť 10 rokov sám, je to obdivuhodné. Zrejme sa naučil vyhýbať nebezpečenstvu. V útulku a ani v opatere, čo pre neho znamená zajatie, by zrejme neprežil. V tom lepšom prípade by ušiel. O túlavé domáce zvieratá sa má postarať správca revíru, čo v tomto prípade sú Štátne lesy TANAP-u. No neviem, či tento psík je ešte domáce zviera a ako vidno, vie sa o seba postarať.
