Prvé lyžiarske preteky v obrovskom slalome o Jánošíkovu valašku v roku 1948, ale aj spustenie sedačkového výťahu Vrátna Chleb v apríli 1950 si osobne pamätá 80-ročný Vladimír Križo z Terchovej. Čerstvý držiteľ ceny obce Terchová je známy ako propagátor kultúry a športu, ale aj člen Horskej služby, v ktorej pracoval od roku 1964 do roku 1988.
V okolí Terchovej začal lyžovať v roku 1934 ako žiak prvej triedy ľudovej školy. "Už vtedy sa usporadúvali lyžiarske preteky aj pre žiakov. Neboli žiadne horské dopravné zariadenia, ako sa tomu teraz hovorí. My sme lyžovali nad kostolom, kde boli v zime zasnežené role. A potom nad ihriskom na Bielom Potoku, to sme mali blízko. Lyže boli všelijaké, lepšie aj horšie. Lyžiarky nemal skoro nikto, ale lyžovalo sa. Niektorí mali len papuče, ale aj tak sa lyžovalo," zaspomínal si Križo.
"Boli tu preteky, obrovský slalom o cenu Malej Fatry, ktoré sa konali ešte niekoľko rokov po druhej svetovej vojne. A potom zanikli. Boli rôzne reorganizácie, aj v telovýchove a potom ich nemal kto robiť. To bola škoda, lebo tu vtedy chodili najlepší pretekári z celého Slovenska," povedal Križo.
Rozvoj lyžovania nastal podľa Križa po spustení sedačkového výťahu Vrátna Chleb v apríli 1950. Pripomenul, že sedačkový výťah s rovnakým systémom bol v Jasnej a niekde v Českej republike. "V roku 1950 sa postavil prvý vlek na svahu Paseky pri Starom dvore. To bol vlek na drevených podperách, amatérsky urobený, ale vozili sme sa na tom. A pomaly sa pristúpilo aj k upravovaniu svahu. Hore, popod sedačku sa šliapalo len s lyžami na nohách. No a po niekoľkých rokoch už prišiel prvý ratrak. Doviezli ho zo západu. A to už bolo trochu lepšie," skonštatoval Križo.
Svahy sa v polovici minulého storočia nezasnežovali ako dnes, pretože podľa Križa bolo menej lyžiarov a sneh sa nezodral. "Nemali také lyže ako teraz, tie to zoberú až do trávy. Ale pamätám sa, že sme usporadúvali lyžiarske preteky pre žiakov, pri ktorých som bol asi dvadsať rokov. A jeden rok sa pre nedostatok snehu nekonali," uviedol Križo, ktorý pre problémy s chrbticou prestal lyžovať ako 63-ročný.
"Jeden návštevník kedysi povedal, že hory v zime sú niečo najkrajšie na svete. No a mne sa to páčilo. Veď na hrebeni Malej Fatry som bol so staršími už ako 12 alebo 13-ročný. Cez Stoh, a to bola odvaha, že ma zobrali. Ale videli, ako lyžujem, tak povedali, poď s nami," uzatvoril Križo.
