Štôlňa bola v období 18. a 19. storočia s dĺžkou viac ako 16 kilometrov najväčším banským dielom na svete. Spoločnosť sa zatiaľ k tomuto projektu nechce vyjadrovať, lebo ide o zámer, ktorý musí prejsť posudzovaním. Podľa zámeru banskú vodu chcú čerpať z výtoku banskej štôlne cez novovybudovanú retenčnú šachtu a privádzať do areálu spoločnosti Žarnovická energetická a to teplovodnou sieťou na trase viac ako 3 kilometre.
Tu sa pomocou tepelných čerpadiel, ktoré budú riešené samostatným stavebným konaním, zvýši jej teplota. Ohriata voda sa následne použije ako vstup do vykurovania pre systém centrálneho zásobovania teplom v Žarnovici.
„Je to staré banské dielo, ústi pri Voznici, pri mlyne do Hrona. V minulosti slúžila na regulovanie celej vodnej sústavy od hrebeňa a odvodňuje vodu, ktorú už banské diela nepotrebujú a práve túto teplú vodu z tejto šachty sem privedú. Následne ju len dohrejú na požadovanú teplotu a ušetria tak energiu. Samozrejme, že my ako mesto tento projekt vítame,“ vyjadril sa primátor Žarnovice Kamil Danko s tým, že voda, ktorá v súčasnosti vyteká zo šachty by mala mať viac ako 30 °C.
Razili ju takmer 100 rokov
Slávnostné zahájenie prác na štôlni sa začalo 19. marca 1782. Ústie vyrazili v blízkosti rieky Hron v severnej časti obce Voznica a odtiaľ razili smerom na Banskú Štiavnicu. Dňa 15 septembra 1878 dosiahli baníci dlho očakávaný úspech, keď bola prerazená celá dedičná štôlňa. Namiesto plánovaných 30 rokov trvalo razenie dedičnej štôlne s väčšími i menšími prestávkami 96 rokov a jej dĺžka oproti plánovaným 13 574 metrov dosiahla konečnú dĺžku 16 310 metrov. Pri razení tejto štôlne sa v roku 1873 prvýkrát v Uhorsku použilo strojové vŕtanie na stlačený vzduch a prvý raz odskúšalo elektrické odpaľovanie trhavinových náloží.
