O tom, ako Zem spieva zmenila slovenský folklór, sme sa porozprávali s jej tvorcom a s režisérom Petrom Núňezom.
Toto je už tretia séria Zem spieva, ktorú ste režírovali. Čo ste sa za tie roky naučili o Slovensku?
Pochádzam z malej dedinky Čierna Lehota neďaleko Trenčianskej Teplej. Ešte počas vysokej školy som každý víkend trávil doma a pomáhal s hospodárstvom. Ale u nás na dedine folklór nikdy nefungoval. Pre mňa v tom čase predstavovali folklór také tie socialistické pesničky ako napríklad V dolinách či dychovka na zábave, ktorá väčšinou aj tak hrala moravské pesničky. Až keď som začal robiť na šou Zem spieva, začal som sa zaujímať o folklór a ľudovú kultúru mojej obce a zistil som, že u nás v Lehote sa reálne nedochovali žiadne kroje. Skrátka nie sú. Je mi to ľúto, že už ani nie je čo uchovať. Keď moja mama dala môjmu synovi ušiť kroj, musela zvoliť tepličársky, lebo ten náš nie je. A už toto považujem za nekorektné, lebo keď ten tepličársky kroj niekto nájde po sto rokoch v Lehote v truhlici, môže si myslieť, že je to lehoťanský kroj. Aj keď moja mama s mojím synom majú z toho radosť...
Čiže aj vo vašej obci sa ľudia pred desaťročiami zbavovali všetkého starého, čo im pripomínalo niekdajšiu biedu. Slováci si veľa toho starého povyhadzovali, zbúrali a teraz nám to chýba. Vnímate to tak aj vy?
Dobre si pamätám časy žiarivého socializmu, keď sa každý na dedine snažil mať dvojposchodový rodinný dom s 12 izbami, kde nakoniec všetky parádne izby boli zakryté igelitom a žilo sa dole v jednej kuchyni. A deti, pre ktoré sa tie domy stavali, aj tak odišli žiť inam. Vyrastal som v časoch, keď v Lehote boli ešte staré domy s modrou hlinenou omietkou a postupne ich búrali jeden za druhým... Dodnes zostali možno tri. Na mieste chalúp vyrástli dedinské paláce z kvádrov.
Rozumiete teraz vďaka šou Zem spieva viac ľudovej muzike a tancom?
Keď som predtým videl tancovať Lúčnicu, bolo mi jedno, čo tancujú, ale dnes už rozoznám, keď tancujú Východ a kedy Horehronie. Náhodne som videl nejakú reprízu Východnej a reflexívne som komentoval: Tieto Raslavice... A o 10 sekúnd naskočil titulok Raslavičan! Žene sa hneď objavila iskra v oku. Takže áno, rozumiem folklóru lepšie, ako som rozumel predtým.
