PRAHA - Českého spisovateľa Milana Kunderu sa zastalo jedenásť svetových spisovateľov.
PRAHA - Českého spisovateľa Milana Kunderu, ktorý mal podľa informácií českých médií v 50. rokoch udať na polícii nepriateľa vtedajšieho komunistického zriadenia, sa zastalo jedenásť svetových spisovateľov. Pod otvoreným listom, ktorý zverejnili v pondelok v Paríži, sú podpísaní okrem iných Salman Rushdie, Orhan Pamuk či Gabriel García Marquéz. "Bola rozpútaná ohováračská kampaň s cieľom pošpiniť Milana Kunderu," uvádza sa v stanovisku spisovateľov.
"Nejde o nič menej, ako o snahu pošpiniť česť jedného z najväčších žijúcich spisovateľov, a to na základoch, ktoré sú prinajmenšom pochybné," cituje zo stanoviska český internetový server iDNES.cz. České médiá podľa spisovateľov publikovali informácie o údajnom Kunderovom zlyhaní "bez toho, aby sa zaoberali tým, čo im protirečí".
Český týždenník Respekt zverejnil v októbri reportáž, podľa ktorej mal Kundera údajne v 50. rokoch udať letca Miroslava Dvořáčka. Následkom tohto udania hrozil Dvořáčkovi trest smrti. Odsúdili ho nakoniec na 22 rokov, odsedel si 14. Reportáž napísal Adam Hradílek z Ústavu pre štúdium totalitných režimov, čo je obdoba slovenského Ústavu pamäti národa. Kundera v októbri pohrozil Respektu súdom, ak sa jeho vydavateľ za tieto informácie neospravedlní. Respekt sa ospravedlniť odmietol.
Dvořáček dnes žije vo Švédsku a zotavuje sa po mŕtvici. Kundera sa k informáciám Respektu najprv odmietal vyjadriť, neskôr len povedal, že ide podľa neho o "atentát na autora" pred frankfurtským knižným veľtrhom. Kunderovi komunisti v roku 1979 odobrali československé občianstvo, v roku 1981 získal francúzske občianstvo a zostal žiť v Paríži.
Kauza Kundera vyvoláva v Českej republike rozsiahle polemiky. Väčšina komentátorov dôveruje bádateľom z Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Kunderu sa však zastalo viacero bývalých disidentov a priamo v Respekte aj bývalý český a československý prezident Václav Havel.
Český týždenník Respekt zverejnil v októbri reportáž, podľa ktorej mal Kundera údajne v 50. rokoch udať letca Miroslava Dvořáčka. Následkom tohto udania hrozil Dvořáčkovi trest smrti. Odsúdili ho nakoniec na 22 rokov, odsedel si 14. Reportáž napísal Adam Hradílek z Ústavu pre štúdium totalitných režimov, čo je obdoba slovenského Ústavu pamäti národa. Kundera v októbri pohrozil Respektu súdom, ak sa jeho vydavateľ za tieto informácie neospravedlní. Respekt sa ospravedlniť odmietol.
Dvořáček dnes žije vo Švédsku a zotavuje sa po mŕtvici. Kundera sa k informáciám Respektu najprv odmietal vyjadriť, neskôr len povedal, že ide podľa neho o "atentát na autora" pred frankfurtským knižným veľtrhom. Kunderovi komunisti v roku 1979 odobrali československé občianstvo, v roku 1981 získal francúzske občianstvo a zostal žiť v Paríži.
Kauza Kundera vyvoláva v Českej republike rozsiahle polemiky. Väčšina komentátorov dôveruje bádateľom z Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Kunderu sa však zastalo viacero bývalých disidentov a priamo v Respekte aj bývalý český a československý prezident Václav Havel.
