Keď sa koncom 19. storočia známy, pôvodom český sklár Jozef Schreiber rozhodoval, kde založí ďalšiu skláreň, do oka mu padli Lednické Rovne (okr. Púchov). V oblasti bol dostatok zmiešaných lesov, najmä bukového dreva, ktoré bolo ako palivo do tavných pecí nenahraditeľné. Skláreň začala v roku 1892 na dvoch peciach vyrábať tabuľové sklo. Netrvalo dlho a stala sa jednou z najmodernejších v strednej Európe, a tak je to dodnes.
Ručná výroba
Vchádzame do mekky sklárskeho priemyslu na Považí, kde nás víta vedúci oddelenia marketingu Jakub Kňažek. Hneď nás vedie priamou čiarou do srdca fabriky - ručnej výroby fúkaného skla.
Pri peciach, kde sa zmes - tzv. sklársky kmeň taví pri teplote 1 450 °C, je poriadna horúčava. Majstri sklári tu pracujú iba v krátkych tričkách a pozerať sa na nich je zážitkom. Pracujú ako dobre namazaný stroj. Jeden sa okolo druhého pohybuje s milimetrovou presnosťou. Presne tak, ako sa to robí už 128 rokov. „Toto je posledná ručná huta v celej fabrike. Dnes je strojová výroba predsa len efektívnejšia, no ručná práca vo svete stále rezonuje, ľudia si takéto výrobky vážia a je o ne záujem. Okrem toho, niektoré veci z hľadiska technológie nevieme vyrobiť na strojoch, napríklad rôzne dizajnové kúsky, tak sa vyrábajú ručne. Sklári dokážu sklo vyfúkať naozaj na milimetre presne. Dovolím si povedať, že takáto ručná výroba je, čo sa týka Európy, čoraz zriedkavejšia,“ vysvetľuje Kňažek.
V každej partii pracujú približne štyria pracovníci. Jeden naberá na sklársku píšťalu sklovinu z pece a vytvára banku - základ každého skleného tvaru, na ktorú sa bude naberať ďalšia sklovina potrebná na zhotovenie pohára, kalicha, karafy alebo ďalších sklárskych produktov. Ďalší pracovník sklo trošku uvaľká a začne s vyfukovaním a tretí sklo tvaruje do požadovaného tvaru podľa drevenej formy, ktorú obsluhuje jeho ďalší kolega. Vyzerajú tak zohrato, že oranžovú žeravú sklovinu by si vedeli podávať a vyrábať z nej produkty azda aj poslepiačky.
Bez olova
Trvá to možno minútu a kalich je na svete. „V tejto fáze je stále horúci, zamestnanci ho špeciálnymi kliešťami odnášajú do chladiacej pece, kde sa teplota znižuje postupne, aby nepraskol. Za ten čas sa sklo ochladí z 500 °C na izbovú teplotu.“ Na konci pásu je kaďa plná rozbitého skla. Sú to výrobky, ktoré na základe prísnych kritérií neprešli kontrolou. „Základná zložka pri výrobe skla je kremičitý piesok, no 50 - 55 % hmoty tvorí recyklované odpadové sklo z našej výroby,“ objasňuje marketingový manažér ekologickú stránku veci. Jednoducho, nič nevyjde nazmar.
Stojová výroba
O niekoľko desiatok metrov ďalej stojí automatická linka. „Z taviacej pece putuje sklovina do automatických liniek, ktorých je tu sedem. Sú rôzne, niektoré zamerané na poháre, iné na kalíšky a ďalšie na väčšie kusy ako vázy či karafy. Na konci je ručná kontrola výrobku.“ To, čo sklári robia ručne, tu robia stroje. Jeden tvaruje podstavu pohára, ďalší kalich so stopkou a ďalší automat tieto dva kusy zahrieva, zvára a následne ťahá.
RONA totižto v roku 2001 prišla s revolučnou patentovou technológiou zvanou ťahaná noha. „Znamená to, že sa kalich a nožička nelepia, ale sú vyrobené z jedného kusu skla, vďaka čomu je výrobok oveľa pevnejší a odolnejší. Táto technika sa predtým využívala iba v ručnej výrobe, no my sme v roku 2001 na základe technologických inovácií dokázali tento proces zaviesť aj do tej strojovej.“ Takéto odolné výrobky sú veľmi žiadané, napríklad v leteckej doprave. Aj preto medzi klientov sklární v Lednických Rovniach patria zvučné letecké spoločnosti ako Qatar Airways, Emirates, či American Airlines.
Opracovanie
Ďalším krokom je konečná úprava skla. „Z výrobku sa odstránia prebytočné kusy skla, obrúsia sa ostré hrany a zatavuje sa ústny okraj, aby bol hladký a príjemný na dotyk. Potom sa cesty pohárov, kalíškov, karáf a iných rozchádzajú. Niektoré sú v takejto forme už hotové, iné putujú na úpravu dekoračnými technikami ako maľovanie, diaryt, pieskovanie, striekanie, brúsenie a iné. My sa vydávame pozrieť na to najikonickejšie zdobenie pohárikov - tzv. leptanie. Po vstupe do haly nás okamžite omámi vôňa ako vo sviečkarni.
„Túto technológiu začala RONA využívať ako jedna z prvých v rámci kontinentálnej Európy, a to v roku 1896. Poháre sa namáčajú do parafínovej zmesi, odtiaľ putujú na pás, kde sa vysušia. Keď zaschnú, umiestnia sa na pantografové stroje, kde sa ostrým hrotom vyryje daný dekor do vrstvy parafínu. Následne sa celý kalich namočí do kyseliny fluorovodíkovej, vďaka čomu sa vyrytý vzor vyleptá priamo do skla.“ Nakoniec sa vosk zmyje horúcou vodou.
Svetoznáma
Približne 80 % výroby vychádza z fabriky pod inými značkami, pre ktoré sklárne špičkové sklo vyrábajú. Nechýba medzi nimi napríklad ani zvučné meno slávneho talianskeho módneho domu. Nezaostáva však ani ich vlastná značka. „Pod značkou RONA dodávame sklo do hotelov, reštaurácií, cateringových spoločností, ale aj koncovým zákazníkom priamo do špecializovaných predajní. Od minulého roka máme aj vlastný e-shop,“ hovorí náš sprievodca.
Veď je to až neuveriteľné, ako sa skláreň z malej obce stala s ročnou produkciou viac ako 63 miliónov výrobkov popredným hráčom na svetovom trhu skla. Nápojový sortiment expedujú do vyše 80 krajín, nachádzajú sa napríklad vo svetoznámej newyorskej reštaurácii Rockefeller Center´s Rainbow Room, Buckinghamskom paláci či v Bielom dome. A to už je, pre naše malé Slovensko, krásna vizitka.
