Pietne akty boli poznamenané protestmi proti vedeniu krajiny a kritikou jeho pomalosti pri odstraňovaní následkov prírodnej katastrofy, informovala agentúra AP. Prezident Jovenel Moise v nedeľu položil kvety k pamätníku obetiam zemetrasenia na cintoríne v metropole Port-au-Prince. Na tomto akte sa zúčastnili aj zástupcovia miestneho duchovenstva, vlády a zahraniční diplomati.
Skupinka demonštrantov vedená známym miestnym hercom Mathiasom Dandorom chcela ísť protestovať na cintorín v čase prezidentovej návštevy, polícia ju však do areálu nepustila. Demonštranti sa neskôr na cintorín vrátili, zahodili veniec bielych kvetov, ktorý tam položil Moise, a namiesto neho tam dali svoj. Zemetrasenie z 12. januára 2010 malo magnitúdu 7.0 s epicentrom neďaleko hlavného mesta. Otrasy trvali len 35 sekúnd.
Podľa odhadov si zemetrasenie vyžiadalo od 100.000 do 300.000 obetí na životoch. Mnoho ľudí je stále nezvestných. Zničené boli stovky tisíc domov a bytov, úradných budov i škôl, ako aj 60 percent zdravotníckej infraštruktúry. Bez prístrešia sa tak ocitlo viac ako milión Haiťanov, pričom tisíce z nich stále nemajú dôstojné bývanie, čo je podľa kritikov dôsledok zlyhania miestnej vlády, ale aj vlád cudzích štátov a humanitárnych organizácií.
Haitský ekonóm Kesner Pharel pre francúzsky denník Le Monde vyhlásil, že uplynulých desať rokov na Haiti bolo úplne premrhaných. Upozornil, že vinu na tom nenesie len miestna vláda, ale chyba je aj na strane medzinárodného spoločenstva, ktoré neprišlo s mechanizmom rozdeľovania finančnej pomoci získanej v rámci mohutnej vlny solidarity s Haiťanmi po zemetrasení. Podľa Le Monde nie je možné vystopovať, kde skončili miliardy dolárov od darcov zo zahraničia. Nezvládnutá rekonštrukcia krajiny po zemetrasení vyvolala v krajine aj sociálno-politickú krízu, ktorá v rokoch 2018 a 2019 viedla k rozsiahlym občianskym protestom. Väčšina obyvateľstva ostrova je bez práce a ohrozená nárastom kriminality súvisiacim s vojnou zločineckých gangov.
