Hlasovanie v čiernohorskom zákonodarnom zbore nasledovalo po dni celoštátnych protestov veriacich a sympatizantov srbskej pravoslávnej cirkvi, ktorí tvrdia, že prijatý zákon pripraví cirkev o majetok - vrátane stredovekých kláštorov a kostolov -, čo však vláda popiera.
V úsilí zabrániť hlasovaniu hádzali prosrbskí poslanci granáty so slzotvorným plynom alebo petardy a pokúšali sa ničiť mikrofóny v rokovacej sále. Policajti oblečení v civile a s nasadenými plynovými maskami zadržali 24 ľudí, medzi nimi 18 opozičných poslancov.
"Sme pripravení zomrieť za našu cirkev, o čom dnes podávame dôkaz," povedal počas vzbury vodca opozície Andrija Mandič. Zo zákona prijatého 45 poslancami vládnej koalície podľa prosrbských poslancov vyplýva, že náboženské spoločenstvá budú musieť predložiť dôkazy o vlastníctve svojho majetku spred roku 1918, keď sa Čierna Hora stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov.
Čiernohorský premiér Duško Markovič sa v snahe zmierniť napätie stretol s hlavou srbskej pravoslávnej cirkvi v krajine metropolitom čiernohorsko-prímorským Amfilochijom Radovičom, ktorého uistil, že zákon nie je namierený voči srbskej pravoslávnej cirkvi.
Prozápadne orientovaný prezident Čiernej Hory Milo Djukanovič srbskú pravoslávnu cirkev obvinil z podpory prosrbskej politiky a snahy podkopať štátnu suverenitu krajiny, ktorá sa v roku 2006 odtrhla od Srbska.
