Povinná vojenčina mala na Slovensku 137-ročnú tradíciu a tak niet divu, že za nou niektorí ľudia ešte stále cítia nostalgiu. Svoj názor na to majú aj politici. Kým jedni zrušenie vítajú, druhí ho považujú za predčasné.
Rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. vydal rozkaz potvrdzujúci všeobecnú brannú povinnosť v decembri 1868. Povinná vojenská služba vtedy trvala tri a v námorníctve štyri roky a muži sa jej mohli vyhnúť iba ťažko. Po prvej svetovej vojne, rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československej republiky sa doba vojenskej služby niekoľkokrát menila.
Dĺžku menili, kedy sa im zachcelo
V roku 1920 bola vojenčina ustanovená na 14 mesiacov, keď sa však v susednom Nemecku chopil moci Adolf Hitler, predĺžila sa až na 24 mesiacov. Počas mobilizácie v roku 1938 mala v tej dobe rešpektovaná československá armáda k dispozícii približne 1,3 milióna mužov.
Mníchovská dohoda a následné odstúpenie takmer tretiny územia vtedajšej republiky Nemeckej ríši prakticky znefunkčnilo československý obranný systém a Československo na svoju obranu rezignovalo. Po obsadení Čiech a Moravy nacistickým Nemeckom a vytvorení Ríšskeho protektorátu Čechy a Morava vyhlásil Snem slovenskej krajiny samostatnú Slovenskú republiku, ktorá sa stala spojencom Nemecka.
Zomierať za vlasť nemohli všetci
Štát vyradil z vojenskej služby Rómov a občanov židovského vierovyznania, pre ktorých zriadil osobitné pracovné jednotky. Branná povinnosť sa vzťahovala na mužov od 20 rokov a vojenská služba sa stanovila na 24 mesiacov.
Po roku 1943 sa odvodový vek znížil na 19 rokov. Vysvätení kňazi štátom uznaných cirkví slúžili šesť týždňov. Po skončení druhej svetovej vojny a obnovení spoločného štátu platil až do roku 1949 predvojnový československý zákon. Po nastolení komunistickej diktatúry vstúpil do platnosti nový branný zákon, ktorý ponechal dvojročnú vojenskú službu a platil takmer 50 rokov.
Padol komunizmus, prišlo NATO
Ďalšiu zmenu zákona priniesli až novembrové udalosti v roku 1989, keď sa v marci 1990 novelizáciou skrátila na 18 mesiacov a zaviedla sa aj možnosť náhradnej civilnej služby. Pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa vojenská služba postupne skracovala na dvanásť, deväť a šesť mesiacov, až do jej oficiálneho zrušenia 1. januára 2006, keď sme sa stali členom NATO a hlavnú zodpovednosť za obranu štátu prevzala profesionálna armáda...
Zrušenie bolo predčasné
Anton Hrnko, SNS
- Myslím si, že to bolo nepremyslené a predčasné. Domnievam sa, že istá forma by mohla fungovať aj dnes, napríklad odvod, aby mali Ozbrojené sily SR evidenciu aspoň o zdravotnom stave. Aj v budúcnosti by sa mohla istá podoba povinnej vojenskej služby vrátiť, ale povedzme ako aktívne zálohy, kedy by boli tí ľudia lepšie motivovaní. Absolvovanie prípravy by umožňovalo následne sa uplatniť povedzme v polícii.
Bojím sa, že vojenčinu bude opäť treba
Jaroslav Naď, OĽaNO
- Bolo to dobré rozhodnutie, ale následne mali prichádzať kroky, ktoré by zlepšili podmienky pre profesionálnu armádu. Či už hovoríme o lepšom fungovaní aktívnych záloh, alebo o iných projektoch. Ak súčasné Ozbrojené sily SR neprejdú zásadnou reformou smerom k profesionalizácii, obávam sa, že bude potrebné vrátiť povinnú vojenskú službu a to by nebolo dobré.
Ako si na povinnú vojenčinu spomínate vy? Svoje fotky v uniformách nám pošlite na tip@novycas.sk
