Manželia Zozuľákovci sú nadšení cyklisti. Hoci obaja pracujú, Gréta ako hlavná sociálna pracovníčka na Mestskom úrade v Šali a Michal podniká, ak to počasie dovolí, sedlajú dvojkolesových tátošov a brázdia na nich nielen krásne Slovensko. Tento rok si však vysnívali niečo netradičné - cestu do Afriky! Čo všetko na ceste zo Slovenska do Tuniska na bicykloch zažili?
Cez ploty
„Prešli sme štyri krajiny - Maďarsko, Slovinsko, Taliansko a Tunisko. Na bicykli sme najazdili takmer 2 000 kilometrov a v Tunisku už iba relaxačných 120 km. Cesta bola naplánovaná na 19 dní, ale pre počasie a zdravotné problémy, keď sme museli otestovať aj talianske zdravotníctvo, sme bicyklovali 17 dní,“ začína svoje rozprávanie Michal. Konečnou stanicou ich expedície bolo Tunisko, kde manželia strávili šesť dní.
„Cestu sme si naplánovali na prelom júna a júla, keď vrcholili horúčavy, ale Slovinsko nás paradoxne schladilo, pretože nás zastihli veľké búrky a zima.“ Počas cesty museli často improvizovať a meniť plán cesty. „Napríklad v Taliansku nikdy neviete, kde a kedy sa skončí cesta. Stala sa nám taká vec, že zrazu bol koniec cesty a alternatívou bola len diaľnica. Niekedy sme sa museli vracať a zvažovať, či to obídeme a prejdeme ďalších 50 km navyše, alebo nájdeme inú trasu. Niekedy sme sa dostali na také úseky, kde sme museli prenášať bicykle cez ostnaté drôty, či preliezať zavreté brány,“ opisuje zážitky Michal, ktorý s manželkou na bicykli zdolali už napríklad aj severný polárny kruh.
V tuneli bez svetla
„S talianskou políciou sme zažili aj jednu naozaj kurióznu situáciu. Hľadali sme v noci ubytovanie. Išli sme po veľmi frekventovanej ceste a zastavila nás hliadka. Bohužiaľ, nevedeli po anglicky, ale pomocou internetového prekladača nám vysvetlili, že táto cesta je pre nás v noci nebezpečná. Keďže iná, menej frekventovaná v blízkosti nebola, radšej nás na úseku asi 10 km sprevádzali policajným autom s majákmi, v podstate až na miesto ubytovania,“ smeje sa Gréta. Taliansko, akoby bolo pre manželov začarované, lebo práve tu zažili aj jednu naozaj desivú príhodu.
„Pri prechode Apeninským pohorím sme sa okrem veľkých výškových rozdielov museli popasovať s približne 15 tunelmi. Boli často neosvetlené a pre cyklistov veľmi nebezpečné. Prechádzali sme približne 680-metrovým tunelom, keď v tom manželke zhasli svetlá a zostala tam stáť v úplnej tme.
Chvíľočku som počkal, no keď nevychádzala, vydal som sa aj s náhradným svetlom za ňou. Asi nikdy predtým sa tak nepotešila, keď ma zbadala,“ hovorí Michal a s láskou sa pozrie na svoju polovičku a povie, že manželka aspoň nedostala defekt, zatiaľ čo on dva. „Pri druhom defekte som mal naozaj šťastie, lebo sa mi stal asi 10 metrov pred ďalším dlhým neosvetleným tunelom.“
Kontrola v Tunisku
Manželia boli pripravení, že na dlhej ceste ich nebudú čakať luxusné hotely s pohodlnými nocľahmi. „Spali sme na rôznych miestach, hlavne v stane, ale aj na plážových ležadlách pri mori, v cirkevnej záhrade, na železničnej stanici. V Slovinsku nám ponúkol ubytovanie majiteľ reštaurácie s tým, že nám nechal od nej kľúče a ráno sa vrátil aj s teplými raňajkami. Dobrí ľudia ešte nevymizli,“ tešia sa Zozuľákovci z pohostinnosti.
V čase, keď cyklisti prechádzali Talianskom, boli v Tunisku teroristické útoky. „Očakávali sme, že bude preto zvýšená bezpečnostná ochrana a kontroly, a tak aj bolo. Po tom, ako sme sa zo sicílskeho Palerma dostali trajektom približne za 11 hodín do Tunisu, okamžite sa na nás zamerala hraničná polícia a dve hodiny nás lustrovali. Röntgenovali nám bicykle a riešili, prečo ideme do ich krajiny na tomto dopravnom prostriedku. Nezdalo sa im to,“ povzdychne si Michal. „Bola to naša najnáročnejšia cesta, hlavne pre vysoké horúčavy a frekventované cesty. Za deň sme vypili spolu približne 12 litrov tekutín, ktoré boli v takom počasí takmer vždy vrelé.“
Najkrajší kút
A ktorá krajina ich uchvátila na ceste za ich africkým dobrodružstvom najviac? „Za najkrajší úsek cesty považujeme Slovinsko, a to nielen pre nádhernú prírodu, ale aj kvôli pohostinným ľuďom a ohľaduplným šoférom. Naopak, dosť sklamaní sme boli z južného Talianska, ktoré ponúka taktiež nádherné scenérie, no je doslova zamorené odpadom. Dlhé kilometre odpadkov v takýchto horúčavách často vzbĺknu a o nejakej separácii odpadu sa vôbec nedá hovoriť,“ krúti hlavou Gréta. „Okrem toho, tamojší šoféri asi nie sú cyklistickí nadšenci.
V Taliansku sme tiež stretávali množstvo migrantov, niekedy sme mali pocit, že sme už v Afrike. Ale malo to aj svetlé stránky, aj tu sme spoznali pár veľmi fajn ľudí.“Manželom z cesty zostali nielen krásne spomienky, ale aj zvečnené momenty na fotografiách. Aj keď ich dobrodružstvo na začiatku pripadalo mnohým ako šialenstvo, Michal a Gréta neľutujú ani sekundu zo svojho výletu. „Ak si niečo želáte, hoc aj niečo bláznivé a šialené, choďte za tým! Aj tie najodvážnejšie sny si treba splniť,“ zhodnú sa na záver manželia, ktorí z Tunisu nazad domov doleteli lietadlom.
Dobrodružstvo v číslach
- Dĺžka trasy: 2 000 km
- Denne prešli v priemere: 120 km
- Na bicykloch trávili: 17 dní
- Denne vypili spolu: 12 litrov tekutín
- Za 17 dní: 204 litrov tekutín
- Náklady na cestu: 1 500 eur
- Počet krajín: 4
Šaľa, Győr, Szombathely, Ptuj, Ľubľana, Sežana, Monfalcone, Mestre, Benátky, Lido degli Estensi, Ravenna, Rimini, Pesaro, Ancona, Alba Adriatica, Pescara, Termoli, Foggia, Barletta, Matera, Policoro, Sibari, Doria, Guardia Piemontese, Paola, Amantea, Rosarno, Scilla, Messina, Cefalu, Palermo, trajektom do Tunisu. Bývali sme v Kartágu.
Skúsenosti z cesty
- Ak chcete prežiť, majte po celý čas minimálne dva prsty na brzde a predvídajte, čo ide šofér urobiť.
- Dávajte pozor, pretože motocyklisti, prípadne cyklisti niekedy jazdia v protismere.
- Nezabúdajte, že talianski šoféri počas jazdy veľmi radi fajčia, esemeskujú, telefonujú a pritom výrazne gestikulujú.
- Klaksón je obľúbená zábavka Talianov. Je to pozdrav, výstraha, vyjadrenie nespokojnosti či znamenie, že chcú predbiehať.
- To, že ste na hlavnej ešte neznamená, že máte prednosť.
- Pre niektorých vodičov je červená zelenou.
- Podobné pravidlá ako v Taliansku platia na cestách aj v Tunisku.
- Fín, Slovinec či Nemec ťa obehne s rezervou. Talian ti oblizne pedál.
