S Jánom Tribulom, Danicou Nejedlou, Patrikom Hermanom a s Henrichom Krejčom sme sa zároveň porozprávali, ako si spomínajú na revolučné časy.
1. Ako si spomínate na predrevolučné či revolučné obdobie v roku 1989? Zúčastnili ste sa na demonštráciách?
2. Čo si myslíte o takzvanom spomienkovom optimizme, ktorý sa týka komunistických čias?
3. Ako sa vám páčilo toto špeciálne retro fotenie?
Danica Nejedlá (47), moderátorka Prvých Televíznych novín
1. Pamätám si na toto obdobie veľmi dobre, študovala som vtedy na gymnáziu a všetci sme boli veľmi vnímaví na to, čo sa deje. V dňoch okolo 17. novembra som bola chorá, liečila som sa doma, spomínam si, ako som sedela pri rozhlase a počúvala vysielania a prejavy z demonštrácií, mala som po ruke pero a papier – a písala som si poznámky. Potom neskôr sa organizovali demonštrácie na námestí, na ktorých sme sa celá trieda zúčastňovali. V škole sme na hodinách s profesormi dlho a často diskutovali o tom, čo sa deje.
2. Spomienkový optimizmus je vlastný všetkým postkomunistickým krajinám. Síce každý mal prácu, ale na druhej strane nepracovať bolo trestné. Mlieko síce stálo dve koruny, ale výplata bola nízka. O veľa skutočných veciach sa nehovorilo a veľa vecí sa zakrývalo.
3. Bolo to veľmi príjemné. V roku 1989 som bola tínedžerka – pri fotení som dostala úlohu ženy, ktorá pomáha organizovať demonštrácie, v silnej zostave s Jankom, Paťom a Heňom. A to v roláku, hrubom kostýme, sukni, ktorá bola podšitá saténom, aby „nehrýzla“ – presne ako pred 30 rokmi. K tomu originál „Dubčekov“ rožok a treska!
