Slovensko má talent štartovalo v nedeľu večer na Markíze zostrihom z bratislavského kastingu. Ako v každej šou, aj tu museli kati z poroty menej šikovných účastníkov napokon vylúčiť. Najhoršie však dopadli deti, ktoré sa po verdiktoch poroty občas doslova zadúšali od plaču. A to Markíza ani zďaleka neukázala všetky...
Ak chceš byť televíznou hviezdou, musíš byť pripravený na všetko! Aj na to, že ťa strápnia a ponížia pred stovkami ľudí v sále a miliónom televíznych divákov.
Nová markizácka šou Slovensko má talent v tomto ani náhodou nezaostáva! Celá situácia je však o to komplikovanejšia, že veková hranica tu nie je ničím obmedzená. Na markizácke kastingy sa tak dostavili aj škôlkari a maloletí. Ani tých však porota príliš nešetrila. Nedojímalo ich ani to, že niektorí maloletí sa po vyrieknutí ortieľa poroty, ktorý znamenal stop v súťaži, usedavo rozplakali a dlho ich nedokázali utíšiť ani vlastní rodičia. Samotní porotcovia si celú absurdnosť situácie uvedomili až neskôr a v zákulisí začali rozoberať, kde sa končí súcit s deťmi a kde je súcit už na škodu...
„Neviem, kto si vezme na svedomie, že zničí dieťaťu sebavedomie za cenu televíznej súťaže,“ rozmýšľal nahlas Jan Kraus. Televízia sa však nazdáva, že ona chybu neurobila: „Rozhodne nemáme záujem narúšať sebavedomie maloletých účastníkov šou. V prípade detí bola voľba o účasti v súťaži na ich rodičoch,“ vysvetlila hovorkyňa Markízy Oľga Dúbravská a dodala, že nielen deti, ale aj dospelí znášajú v niektorých prípadoch kritiku a vypadnutie zo súťaže ťažšie.
„Po prihlásení a následnom verejnom vystúpení museli počítať aj s takouto možnosťou,“ uzavrela Dúbravská. Televízia Markíza však už raz na zahrávanie sa s emóciami v sledovanej zábavnej šou doplatila. V tretej sérii SuperStar vystresovala maloletých finalistov tým, že ich v priamom prenose konfrontovala s príbehmi smrteľne chorých, postihnutých a trpiacich detí. A to medzi televíznymi divákmi vyvolalo búrlivé emócie... Podobne ako teraz.
ČO NA TO PSYCHOLOGIČKA?
„Ak je dieťa v podobnej súťaži neúspešné, treba nájsť citlivý spôsob, ako mu to oznámiť. Aj neúspešné dieťa treba nejakým spôsobom pochváliť a podporiť. Deti totiž kritiku vnímajú citlivejšie ako dospelých. Dokonca nadané deti sú omnoho senzitívnejšie ako iné, a tie by z negatívneho hodnotenia mohli mať traumatizujúci zážitok. Nehovoriac o tom, že všetci to vidia a deti v škole by sa im mohli posmievať,“ zhodnotila Eva Jaššová.
