Jeden by si myslel, že budete trénerkou. A vy hovoríte o interiérovom dizajne...
Trénerkou možno budem, ale až neskôr. Rozhodne však nebudem cestovať z turnaja na turnaj! Toho mám naozaj dosť. No a zariaďovanie ma vždy bavilo. Hádam ešte viac ako móda. Navyše, teraz som k tomu tak trochu aj donútená.
Donútená?
Stavajú mi pri Bratislave dom, a tam chcem mať všetko podľa svojich predstáv. Ešte ma k tomu celkom nepustili, lebo sme len v začiatkoch, ale už som si čo-to povedala do toho, ako by to malo vyzerať. Čo tam rozhodne nechcem a čo tam rozhodne musí byť.
Vráťme sa však predsa len k tenisu. Aké horúce to bolo s koncom kariéry?
Dosť. Tento rok som toho veľa nenahrala. Sama už cítim roky, telo mi nedovolí trénovať toľko, koľko by bolo treba. Už nie som taká rýchla ako mladšie súperky, a súčasný tenis je fyzicky náročný.
Vás veľmi často limitovali rôzne zranenia. Spomínate si, kedy ste si tak schuti zatrénovali?
To si veru nepamätám... Viem, že vždy som sa tešila na trávnatú časť tenisového roka. Tam som vždy pookriala, darilo sa mi, hoci som ani vtedy nebola celkom fit.
Povedali ste áno Fed Cupu, takže vás opäť čaká tréning?
Áno, ale len vo štvorhre, ktorá si predsa len nevyžaduje toľko prípravy. Hrať sa to bude až vo februári, takže niekedy v decembri vezmem opäť raketu do ruky a potrénujem.
Ak by sa to dalo vrátiť, čo by ste v kariére robili inak?
Oveľa viac by som sa starala o svoje telo. Keď som ja začínala, nik mi nehovoril, ako sa treba o telo po tréningu či zápase starať. To som sa naučila sama, na svojom tele. Keby som to vedela, netrpela by som toľkými zraneniami a takými bolesťami.
