Veď boli takí istí, nie? Práveže nie. Spoločnosť sa z jednej generácie na druhú zmenila tak radikálne, že dnešné deti sú naozaj iné, ako boli po dlhé desaťročia predtým. Čo za to môže? V prvom rade výchova. Ako to vidia psychológ Dušan Fábik a pedagóg Martin Kríž?
Kedysi deti v škole sedeli s rukami za chrbtom a po rodičovskom združení, kde sa rodičia čo-to podozvedali, boli doma krik a bitka. Dnes sa učitelia sťažujú na nerešpekt detí a nie zriedka sa musia brániť fyzickým útokom zo strany svojich žiakov. Na stretnutiach s rodičmi sa musia obhajovať, prečo to geniálne a skvelé dieťa dostalo päťku z diktátu a poznámku za nevhodné správanie. Dieťa predsa treba akceptovať, aké je a nechať ho, nech sa správa, ako uzná za vhodné! Takýto je totiž dnešný trend rodičovstva – voľná výchova. Je však naozaj vhodná? Zabezpečí deťom šťastie a spokojnosť v živote?
Dieťa je v spoločnosti úplne dezorientované. Nevie, čo je zlé a dobré, čo je prípustné, slušné, správne a čo nie. Nevie, ako sa má správať v jednotlivých situáciách, pretože mu to nikto nepovedal, neukázal. Napriek tomu má nepatrične vysoké sebavedomie. Nedá sa s ním spolupracovať ani na úrovni rovnocennosti, ani z pohľadu nadriadeného, pretože to nikdy nerobilo. Doma predsa nič nemusí.
1. Majú na výber
Rodičia v snahe o toleranciu dávajú deťom príliš často možnosť vybrať si. Občas to pre vývoj ich osobnosti môže byť vhodné, ale nemali by ste celý svoj svet prispôsobovať dieťaťu, stanovte si rozumné hranice. Do škôlky ísť musí, obliecť sa musí, behať do kuchyne reštaurácie nesmie. Naučte ho, že nie vždy je na výber. Ani dospelí to tak nemajú, tak aby ho reálny život potom neprekvapil.
2. Veľa obrazoviek
V dnešnej dobe nie je možné obísť sa bez počítača a smart- fóny ovládajú škôlkari často lepšie ako dospeláci. Netreba s tým bojovať, nemalo by to zmysel ani pozitívny efekt. Ale nie je vhodné pustiť dieťaťu rozprávku na tablete, aby pokojne sedelo, kým do neho rýchlo naládujete kukuričnú kašu. Naučte ho vydržať sedieť, stolovať a viesť komunikáciu so živými ľuďmi.
3. Podplácanie
Dieťa zvyknuté robiť si po svojom je náročné presvedčiť na činnosť, ktorá sa mu nepáči. A keďže vo voľnej výchove sa nevyužíva autorita, obvykle príde na rad výmenný obchod typu „uprac si izbu a dostaneš čokoládu“. Tento spôsob síce krátkodobo pomôže vyriešiť problém, ale z dlhodobého hľadiska si dieťa nezvykne robiť veci „len tak zadarmo“, ani keď je to potrebné, či vhodné.
4. Prílišná chvála
Každý rodič je presvedčený, že práve jeho dieťa je to najlepšie na svete. Nie je však vhodné presvedčiť o tom aj dieťa samotné. Ak mu nejde kreslenie, upriamte jeho pozornosť na iný koníček. Ak budete v každej spoločnosti vyzdvihovať jeho maliarsky talent rovnako ako logiku, krasopis a všetko ostatné, vyrastie z neho arogantný horenos. Takí ľudia nie sú v spoločnosti obľúbení. Medzi zdravým sebavedomím a egocentrizmom je rozdiel.
5. Rozmaznávanie
Je skvelé, ak si môžete dovoliť kúpiť všetky hračky sveta a každý týždeň nový kus značkového oblečenia. Lenže tak potomok nemá šancu pochopiť hodnotu peňazí a vážiť si veci. To mu v dospelosti zabezpečí riadne problémy pri kontakte s realitou. Doprajte mu, keď na to máte, ale uzrejmite si obmedzenia, prípadne jeho spoluprácu. Nie je nič zlé na tom, aby dieťa pomáhalo v domácnosti, či neskôr chodilo na brigády.
6. Zastupovanie
Stále bojujete jeho vojny, či už na pieskovisku, alebo v škole? Deťom neadekvátne pomáhate a ťaháte ich z každej kaše? Z detí však týmto prístupom vyrastú nesamostatní maznáčikovia, neschopní stáť si za svojím a niesť následky vlastného konania. Každý sa musí naučiť, že prehra je len ďalší spôsob, ako získať múdrosť a skúsenosti.
7. Sústavný program
Existuje názor, že dieťa, ktoré má veľa voľnočasových aktivít, nebude mať čas na neplechu, a tak rodičia prihlasujú deti na všetky možné krúžky a mimo nich vymýšľajú výlety. To však v dieťati zabíja vlastnú kreativitu a schopnosť vyrovnať sa s nudou. Deti potrebujú neorganizovaný čas len pre seba a potrebujú sa aj nudiť! „Primálo voľnosti robí človeka nešťastným,“ varuje pedagóg Martin Kríž.
8. Nezáujem
S deťmi sa treba rozprávať. Chcú sa pochváliť, nie len čo zažili, ale aj aké majú plány, či dokonca názory na bežné veci. Nestačí sa ich pýtať na výsledky v škole, mali by ste sa zaujímať aj o ich vnútorný svet. „Rodičia by preto nemali zabudnúť, že je potrebné pri starostlivosti o výsledky dieťaťa dbať aj na iné témy a zážitky, kde si môže rodič aj dieťa od školy oddýchnuť, vysvetľuje Dušan Fábik z portálu bratislavapsycholog. „Napríklad na nejakom výlete, kde by téma školy nemusela zaznieť.“
9. Pasivita
Dieťa, ktoré neposlúcha a nereaguje na žiadne príkazy, je veľmi náročné na zvládanie. Je celkom pochopiteľné, že voľná výchova sa rýchlo prehupne do „rastú ako stromy v lese“ a unavená mamička skôr či neskôr zloží zbrane. Veď nech si robí, čo chce. Toto je najhorší možný záver veľmi zlého prístupu! Dieťa tak pochopí, že ak vytrvá, nakoniec dosiahne svoje.
10. Bez hraníc
Rodičia by si mali uvedomiť, že voľná výchova ešte stále obsahuje slovo výchova. Môžete byť tolerantnejší a otvorenejší kompromisom, ale musíte určiť a najmä udržať hranice. V extrémnom prípade aspoň tak, aby vaša výchova neubližovala nikomu v okolí. Ak si myslíte, že váš poklad si môže vziať na pieskovisku hocičo chce, napríklad aj vytrhnúť cudzie vedierko z rúk iného dieťaťa, ste ďaleko mimo akejkoľvek defi - nície výchovy. A buďte pripravení na to, že matka cudzieho dieťaťa sa toho svojho môže zastať.
S nevychovanými deťmi si „užijú“ najviac asi učitelia. Ako vidí dnešné deti a ich výchovu dlhoročný pedagóg? Kde robia rodičia podľa neho zásadnú chybu?
V súčasnosti je rozšírený názor, že dnešná výchova detí je veľmi benevolentná. Je to naozaj tak?
Neviem, či je dnešná výchova benevolentnejšia ako v minulosti. Aj dnes nájdete deti, ktoré doma zažívajú prísnu disciplínu či dokonca fyzické tresty. Skôr je to o tom, že dnes máme oveľa širšiu škálu možností výchovy a ľudia sa viac rozchádzajú v názoroch, čo podporovať a čo, naopak, potláčať.
Kedysi mali ľudia jednotnejšie predstavy o výchove. Uvediem príklad: Novákovci vidia Bielikovcov, ktorých deti sú vo voľnom čase stále na počítači. To by u Novákovcov nešlo, tam je jasne stanovená polhodina za týždeň. Bielikovci zase vidia, ako deti Novákovcov nechcú chodiť k babičke ani po násobnom prosení. Bielikovci to prikážu a nediskutujú. Obe rodiny vidia benevolentnú výchovu u susedov, ani jedna u seba doma.
Aké problémy môže príliš voľná výchova spôsobiť deťom v škôlke či v škole?
Vo vašej otázke je dôležité slovo príliš. Ak je niečoho príliš, je to vždy problém. Priveľa voľnosti znamená málo rešpektu - k pravidlám, k iným ľuďom. A to je problém nielen v škole a v škôlke, ale v živote vôbec. S takým človekom sa ťažko spolupracuje, radšej sa mu vyhýbate a keď sa mu vyhnúť nedokážete, vznikajú konflikty. Treba si dať však pozor aj na opačný problém. Primálo voľnosti robí človeka nešťastným.
Vedeli by ste povedať najväčšie rozdiely medzi dnešnou výchovou a tou spred dvoch generácií?
Podľa mňa sú to predovšetkým zmeny spôsobené zmenami životného štýlu rodín. Žijeme oveľa rýchlejšie, viac musíme manažovať svoj život a čas. Súkromný a pracovný život sú u mnohých viac prepojené - málokedy máme pravidelný čas len pre rodinu. A s tým súvisí aj tá väčšia rôznorodosť dôrazov vo výchove.
Čo považujete za najväčšiu chybu dnešných rodičov a najmä, ako ju napraviť?
Neviem, či by som hovoril o chybe. Ako pedagóg vnímam, že pribúda rodičov, ktorí očakávajú od škôl, ale aj iných organizácií, že prevezmú výchovu detí, na ktorú oni sami nemajú dosť času. Pritom sformulujú neprimerané očakávania tak z hľadiska výsledkov, ako aj z hľadiska prostriedkov. A potom len kritizujú a vznášajú dodatočné požiadavky.
Bolo by dobré, keby rodičia hľadali školu, ktorej môžu okrem svojho dieťaťa dať aj svoju dôveru. A potom aby na tú dôveru nezabúdali, keď dieťa nedosahuje nimi vytúžené výsledky. Alebo keď škola zvolí čo len trochu odlišné výchovné a vzdelávacie prostriedky, ako by si predstavoval rodič. Bez dôvery rodičov voči škole je to trápenie pre všetkých zúčastnených.
