Najväčšia ekonomika EÚ je totiž aj najväčším obchodným partnerom Francúzska, pričom vzájomný obchod je trikrát väčší než v prípade Británie.
"Podstatne viac než brexit nás znepokojuje vývoj v Nemecku. S touto ekonomikou sme omnoho viac previazaní," povedal pred niekoľkými dňami predstaviteľ francúzskeho ministerstva financií pre agentúru Reuters. To potvrdil minister financií Bruno Le Maire na stretnutí s nemeckým kolegom v Paríži, keď uviedol, že Berlín musí začať konať čo najskôr. Francúzsko očakáva najmä výraznejšie využitie vysokého rozpočtového prebytku Nemecka s cieľom naštartovať ekonomiku.
Paríž tento rok už oznámil balíček ekonomických opatrení v hodnote vyše 10 miliárd eur. Ich súčasťou je zníženie daní a väčšia podpora pracujúcich s nízkymi príjmami a dôchodcov. Cieľom opatrení bolo najmä zastavenie protestov takzvaného hnutia žltých viest, ktorého členovia protestovali proti znižujúcej sa životnej úrovni. Ako sa však ukázalo, balík opatrení prispel aj k podpore hospodárstva.
Ministerstvo financií očakáva rast ekonomiky za celý rok 2019 na úrovni 1,4 %, čo je viac než dvojnásobok tempa rastu, s ktorým počíta v prípade Nemecka Berlín. Nemecká vláda očakáva, že ekonomika vzrastie tento rok len o 0,6 %.
Aj v roku 2020 by rast francúzskej ekonomiky mal byť solídny, očakáva sa iba mierne spomalenie na 1,3 %. To však bude čiastočne závisieť od toho, či sa nemeckému hospodárstvu podarí dosiahnuť v budúcom roku očakávaný rast na úrovni 0,9 %.
Zotavenie nemeckej ekonomiky a najmä kľúčového automobilového sektora zaujíma Francúzov aj preto, že mnohé ich firmy sú s nemeckými podnikmi z tejto oblasti prepojené. Napríklad, najväčším zákazníkom francúzskeho výrobcu autokomponentov Faurecia je nemecký Volkswagen, ktorý sa na tržbách Faurecie podieľa takmer pätinou. V prípade konkurenčnej firmy Valeo sa nemeckí zákazníci podieľajú na tržbách vyše 30 % a v prípade strojárskej firmy Akka takmer 30 %.
Celkovo sa Nemecko podieľa na dovoze a vývoze Francúzska 15 %. Naopak, Británia je až siedmym najväčším obchodným partnerom Francúzska, pričom na vzájomnom obchode sa podieľa iba 5,2 %.
Britská tlač v poslednom období viackrát skritizovala Paríž, že v rokovaniach o brexite je neústupný a "ide cez mŕtvoly". V skutočnosti si to však Francúzsko, vzhľadom na limitované dôsledky brexitu na francúzsku ekonomiku, môže dovoliť.
Až na niektoré menšie firmy sú francúzske podniky na odchod Británie z EÚ do veľkej miery pripravené, uviedlo ministerstvo financií. V marci dokonca vývoz do Británie dosiahol rekordnú úroveň, keďže francúzske firmy, ktoré očakávali pôvodne odchod krajiny z EÚ 29. marca, zvýšili zásoby na britskom trhu.
Navyše, podľa guvernéra francúzskej centrálnej banky Francoisa Villeroya de Galhau zhruba 50 finančných spoločností, ktoré mali pôvodne sídlo v Londýne, sa presunulo do Paríža. S nimi do hlavného mesta Francúzska prišlo aj približne 2000 pracovných pozícií. "Aj keď brexit nie je práve dobrou správou, pre nás zároveň predstavuje príležitosť," dodal Villeroy de Galhau.
