Ako prijala túto životnú zmenu dlhoročná tvár verejnoprávnej televízie? Akú radu dala dcére do života a či je pripravená stať sa babičkou, dozviete sa v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa.
Ako ste zareagovali, keď vám Kristína oznámila, že sa ide vydávať?
V prvom momente to bol veľký šok. Totiž, celé sa to udialo ako v tom príbehu, že keď kocúr odíde z domu, myši majú raj. V decembri sme s manželom odlietali na mesiac na Nový Zéland. Tesne pred odchodom na letisko do Viedne prišiel za nami Adam a poprosil ma, či by mohol na chvíľu ostať s mojím manželom osamote. A potom požiadal Martina o ruku našej dcéry.
Takže ste sa to dozvedeli od manžela?
Áno, ale nebolo to hneď, boli sme totiž v cestovnom zhone a Martin čakal na pokojnú chvíľu. Keď nás Kristína odviezla na letisko, vybavili sme check-in, pritom som si vôbec neuvedomila, že Martin mi nepovedal, čo od neho Adam chcel. Až po prílete na Nový Zéland mi povedal, že Kristínka mu do správy napísala: „Tak už máme termín, zasnúbili sme sa.“ V januári sa rozhodli, že v júli bude svadba. Treba však povedať, že hoci nás mladí postavili pred hotovú vec, celá svadba bola v ich réžii.
Dnes sa mladí ľudia do sobáša príliš nehrnú. Nepomysleli ste si, že ešte majú čas?
Naopak, milo nás prekvapili. Kristína a Adam majú 25 rokov, nečakajú dieťa, a zobrali sa. Povedali si, že idú do toho, lebo tak to má byť. Napokon, môj manžel sa tiež ženil, keď mal 25 rokov. Teraz je to skôr ojedinelé, keď sa niekto chce v takom veku brať. Ľudia žijú „na hromádke“ a po siedmich rokoch sa rozídu, prípadne majú dve deti a až potom sa vezmú. Alebo sa nezoberú nikdy a neskôr na to doplatia. Myslím si, že nič lepšie ako manželstvo vymyslené nebolo, a tak si vážim, že naši mladí chcú žiť v manželstve. Teraz je zvláštna doba. Ľudia majú všetko, no chýba im láska a súdržnosť. Ale čo je podstatné? Aby ste mali auto, aby ste cestovali, alebo, že máte človeka, s ktorým sa držíte za ruku, ktorý vám povie, že vás má rád?
