Napriek tomu, že bol právoplatne odsúdený, jeho dcéra Alexandra neverí, že za krádežou 35 miliónov šilingov (cca 2,7 milióna eur) v roku 1990, stál jej otec.
Namiesto príprav na blížiace sa narodeniny, ktoré mal Libor Oller osláviť koncom mesiaca, pripravuje najbližšia rodina jeho pohreb. Začiatkom roka ho postihla rakovina pankreasu. Keď začal tušiť, že smrti neunikne, naplánoval svoju poslednú rozlúčku do posledného detailu. „Bude pochovaný v rodičovskom hrobe. Otec nám dal presný zoznam a chcel mať na pohrebe len svoju najbližšiu rodinu a pár priateľov, takých naozajstných, čo mal,“ hovorí zronená dcéra Alexandra.
Oller nechcel, aby na jeho pohreb prišli neznámi ľudia len zo zvedavosti. „Tohto sme sa chceli striasť, máme zabezpečenú ochranku, lebo nechceme, aby tam vznikli nejaké konflikty. Chceme sa rozlúčiť najbližšia rodina a priatelia, ako nám to nadiktoval, ako to on chcel,“ rázne povedala Ollerova dcéra.
Všetko jej vynahradil
Spomienky na detstvo má Akexandra veľmi hmlisté. To, že spolu so svojimi dvoma súrodencami vyrastla bez otca, brala ako fakt. „Chodili sme ho každý týždeň navštevovať do Kremsu, ale za tých sedem rokov, čo bol vonku, mi to vynahradil. Nemala som pocit, že by som bola bez otca. Nemali sme žiadne rozpory,“ pokračovala Alexandra. Otec bol pre ňu bojovník, ktorého nezlomil podľa nej nespravodlivý rozsudok ani zákerná choroba. „Liečil sa v Rakúsku, chodil tam aj na chemoterapie, aj tam bol v jednom hospici. Zdravotný stav sa mu ale zlepšil, aj sa mu tam smiali, že ako jeden z mála odchádza odtiaľ po svojich,“ opísala posledné mesiace svojho otca, ktorý koncom 70. rokov emigroval do Viedne. Ako čistý jednotkár sa vraj nevedel zmieriť nielen s tým, že ho nezobrali na vysokú školu, ale ani s komunistickým režimom.
Peniaze sa nenašli
Libora Ollera odsúdili na základe svedectva Pavla Lenharta, ktorý pracoval pre Mikuláša Černáka a ktorého pre nezhody v skupine zavraždili v roku 1997. Ten vypovedal, že mu nebohý Jozef Jurík, ktorého telo sa našlo bez hlavy v 90. rokoch, povedal, kto najväčšiu vlakovú lúpež spáchal. Za zosnovateľa zločinu označil Ollera a jeho komplicov Ladislava Mečiara, Vladimíra a Mariána Švejdovcov. Neskôr svoju výpoveď odvolal, a hoci na celej veci nesedelo viacero okolností - postava páchateľa opísaná svedkami, jazykové znalosti aktérov, ich alibi - vyfasoval Oller 19 rokov a jeho komplici 6 rokov. Tí si však, na rozdiel od neho, vypočuli verdikt až v roku 2005. Ulúpené peniaze sa nikdy nenašli. Ollerova dcéra tvrdí, že jej otec s lúpežou nemá nič spoločné. „Boli tu 90. roky. Bol odsúdený bez hlavných dôkazov. O korunných svedkoch sa neskôr zistilo a bolo to aj dokázené, že konali na popud polície. Ak chcú niekoho odsúdiť, tak odsúdia,“ myslí si Alexandra.
Svedectvo Lenharta
Libor Oller po prepustení z väzenia žil obyčajným životom v rodičovskom dome v Nitrianskom Pravne (okres Prievidza). Až do posledného dychu popieral svoju vinu. O Lenhartovom svedectve si myslel svoje. „Polícia ho nastrčila, aby zo mňa niečo vylákal. Bol to hajzlík. Aj keď prišiel do Bratislavy a odvolal to, nič nepomohlo. Pre rakúsku stranu to nemalo význam,“ obhajoval sa ešte pred dvoma rokmi v rozhovore pre Plus 7 dní Oller.
Obžaloba mu nekládla za vinu, že sa zúčastnil na lúpeži, ale že ju vymyslel a zorganizoval. „Predsa len ja jediný ako rakúsky občan som mohol mať znalosti o rakúskych reáliách, len ja som si mohol zistiť, kedy, kde a v ktorom vozni budú prevážať peniaze. Ale nikto sa nenamáhal skúmať, či som také väzby na železničné prostredie alebo poštovú službu mal, alebo som sa náhodou nepoznal s tým zastreleným úradníkom Filtzom. Vôbec nič ich nezaujímalo,“ dodal dnes už nebohý Oller.
Ako došlo k prepadnutiu
V pondelok 9. apríla 1990 večer vtrhli lupiči do vagóna rakúskej pošty cez záchodové okienko v stanici Kirchstetten (medzi St. Pöltenom a Viedňou). Vo výpovediach sa uvádza, že to mali byť dvaja alebo traja muži a všetci boli maskovaní . O ich počte boli stále pochybnosti. Lupiči zastrelili poštového úradníka Herberta Filtza, o ktorom sa špekulovalo, že s nimi spolupracoval. Ostatných troch spútali putami a lepiacou páskou. Potom ušli s hotovosťou 35 miliónov šilingov v použitých bankovkách (cca 2,7 milióna eur). Rakúskym vyšetrovateľom sa nedarilo 2 roky odhaliť páchateľov.
Na stopu ich priviedol až Slovák Pavol Lenhart, ktorý pôsobil ako telesný strážca a nájomný vrah pre skupinu Mikuláša Černáka. Hoci svoje výpovede viackrát menil, za zločin vlakovej lúpeže na 20 rokov väzenia odsúdili slovenského emigranta Libora Ollera. Súd s ďalšími tromi obžalovanými Slovákmi Ladislavom Mečiarom a bratmi Vladimírovi a Mariánovi Švejdovcom sa vliekol 15 rokov. Napokom vyfasovali 6 rokov. Okrem nich mal byť do prepadu zapletený aj Jozef Jurík, ktorý vraj zastrelil poštového úradníka. Keďže ho našli zavraždeného, nemohol sa obvineniam brániť.
