Podľa Dlhodobej vízie rozvoja slovenskej spoločnosti by sa mal pri splnení stanovených predpokladov hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska na obyvateľa v parite kúpnej sily zvýšiť na 80 až 90 % úrovne, ktorú v spomínanom roku dosiahne pôvodná pätnástka krajín Európskej únie (EÚ).
Hrubý národný dôchodok na obyvateľa by sa mal podľa vízie nachádzať za rovnakých predpokladov na úrovni približne 85 %. "To predpokladá, že priemerné ročné tempá rastu HDP sa v celom časovom horizonte vízie budú nachádzať medzi 3,3 až 3,8 %," konštatuje vízia, ktorú vo štvrtok predstavil premiér Robert Fico.
Spomínané ciele by sa mali dosiahnuť pri súbežnom zmenšovaní rozdielov v úrovni reálnych príjmov obyvateľstva. Podľa vízie sa predpokladá aj dosiahnutie a ďalšie udržanie plnej efektívnej zamestnanosti do roku 2015. Tieto ciele sú však dosiahnuteľné za predpokladu udržania vysokého tempa rastu HDP na báze využitia aj zahraničných investícii, ako aj využívania výhod znalostnej ekonomiky.
Slovensko by malo v nasledujúcich rokoch využívať aj pozitívne stránky globalizácie a dokázať úspešne fungovať v podmienkach európskej menovej únie. Vízia ďalej konštatuje, že vďaka súhre priaznivých okolností, akými sú najmä vstup do EÚ, výhodná geografická poloha SR, vcelku vyhovujúci inštitucionálny rámec a nízka cena práce v pomere k jej kvalite, má dnes Slovensko jedinečnú šancu priblížiť sa k úrovni hospodárskeho rozvoja vyspelých krajín.
V rámci vízie sa hodnotia tri parametre dobiehania, a to výkonnosť ekonomiky meraná HDP na obyvateľa, úroveň reálnych miezd obyvateľstva a miera zamestnanosti. Jedným z rozhodujúcich faktorov pre ďalší rozvoj slovenskej ekonomiky budú aj naďalej zahraničné investície.
"Vzhľadom na celý komplex determinantov stratégie priamych zahraničných investícií a na skutočnosť, že dnes sú už zahraniční investori oveľa viac "ponorení" do ekonomiky SR, ako pred piatimi či šiestimi rokmi, aj vďaka poznaniu, že pracovná sila na Slovensku je schopná zabezpečiť vysokú kvalitu produkcie a zvládnuť technologicky náročné procesy, možno predpokladať, že špičkoví zahraniční investori na Slovensku zotrvajú a budú priťahovať aj svojich dodávateľov - aj keby sa zvýšila úroveň miezd," uvádza vízia rozvoja slovenskej spoločnosti.
Dôležitý však bude predovšetkým celkový vývoj podnikateľského prostredia a predstih rastu produktivity práce pred rastom miezd. Z hľadiska prechodu k znalostnej spoločnosti bude aj v ďalšom období veľmi dôležitá úloha, ktorú zahraniční investori zohrávajú v rozvoji ľudského kapitálu. Ako ďalej uvádza vízia zahraniční investori venujú značnú pozornosť vzdelávacím aktivitám, ktoré prispievajú k zvýšeniu know-how slovenských zamestnancov v jednotlivých oblastiach ich pôsobenia.
Analýza možností dobiehania výkonnosti vyspelých európskych krajín však zistila aj určité obmedzenia tohto procesu. Hlavnou problémovou oblasťou sú obmedzenia v ponuke pracovných síl. "Nedostatok pracovnej sily sa môže v uvažovanom horizonte zvládnuť len súbehom viacerých opatrení. Propopulačná a rodinná politika môže priniesť významnejší efekt až v posledných rokoch horizontu vízie, resp. za ním. Migračná politika sa ukazuje ako nevyhnutná. Rovnako ako posunutie veku odchodu do dôchodku," konštatuje sa vo vízii.
Budovanie znalostnej ekonomiky kladie podľa vízie nové požiadavky aj na inštitucionálnu stránku trhu práce, preto je potrebné, aby sa "udržiaval cyklus relatívne ľahkého uvoľňovania z pracovného pomeru a prijímania do pracovného pomeru."
Vyrovnávanie úrovne výkonnosti SR a krajín EÚ 15 sa pozitívne prejaví na zbližovaní ich životnej úrovne. Zbližovanie životnej úrovne bude síce podľa vízie pomalšie ako zbližovanie výkonnosti, avšak rozdiel medzi životnou úrovňou v SR a ostatnými krajinami sa značne zmenší. Zmenšovanie uvedeného rozdielu bude súvisieť hlavne s nárastom vzácnosti pracovnej sily pri pretrvávajúcom hospodárskom raste a s posilnením ďalších faktorov konkurencieschopnosti.
V strednodobom horizonte bude v slovenskej ekonomike dynamicky rásť najmä spracovateľský priemysel, a to v technologicky náročnejších segmentoch. Slovensko však bude v porovnaní s krajinami EÚ 15 riešiť dvojnásobne vyšší podiel energeticky aj surovinovo náročných odvetví spracovateľského priemyslu.
Analýza súčasnej situácie slovenského hospodárstva vedie podľa vízie k zisteniu, že konkurenčná schopnosť slovenského hospodárstva spočíva na nízkych mzdových nákladoch a vysokej kvalite produkcie zahraničných firiem pôsobiacich na Slovensku vo väčšinovej časti jeho ekonomiky. "Príklad slovenského hospodárstva ukazuje, že takáto kombinácia faktorov konkurenčnej schopnosti má vo vhodnom inštitucionálnom rámci vysoký rastový potenciál.
Možnosti jeho budúceho využitia závisia od toho, či a v akom rozsahu budú mať zahraniční investori v SR k dispozícii pracovné sily za cenu, ktorá zabezpečí dostačujúcu rentabilitu ich podnikania, ako aj od toho ako bude hospodárska politika rešpektovať strategické ciele podnikania zahraničných firiem," konštatuje sa v spomínanej vízii.
Ako však ďalej dokument uvádza je nepopierateľné, že hospodársky rast založený vo veľkej miere na zahraničných investíciách obsahuje aj značné riziká, pričom vyvážiť ich možno len fungovaním dostatočne silného domáceho kapitálu. Z tohto hľadiska sa podľa vízie podpora domácich podnikov javí ako jedna z hlavných úloh hospodárskej politiky.
Vízia rozvoja slovenskej spoločnosti, na ktorej spolupracovalo vyše sto expertov rôznych vedeckých pracovísk, je otvoreným dokumentom a prináša viacero pohľadov na vývoj Slovenska do nasledujúceho obdobia. Výsledky výskumu obsiahnutého v tejto vízii sa využijú pri spracovaní následných strategických postupov pri dosahovaní vytýčených cieľov. Úrad vlády SR sprístupnil víziu rozvoja spoločnosti na svojej internetovej stránke pre všetkých záujemcov, ktorí sa k nej chcú vyjadriť.
