"Každý máme svoje priority a každá krajina si dávame svojich kandidátov a predstava, že V4 sa dokáže na niečom konkrétnom dohodnúť, je podľa mňa ilúzia, lebo to nikdy v histórii takto nefungovalo," povedala európska poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD), ktorá chce, aby sa štáty V4 vedeli v budúcnosti dohodnúť a presadiť. "Vieme sa dohodnúť na technických veciach, ale nemáme potenciál na Nordstream ani na ďalšie oveľa dôležitejšie témy, ako je téma nejakej jedinej osoby, ktorá má reprezentovať pozíciu krajín, kde sú absolútne rozdielne vlády," uviedla Beňová.
Europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu-OD) si myslí, že slovenská zahraničná politika by mala nadväzovať vzťahy nad rámec V4. "Pre spoluprácu, neformálnu komunikáciu a dialóg pre témy, ktoré sa riešia v EÚ, je V4 základ, ale ukazuje sa, že v mnohých veciach nemáme spoločný názor ani záujem. Potrebujeme budovať bilaterálne partnerstvá s ďalšími krajinami. To je podľa mňa úloha slovenskej zahraničnej politiky v budúcich rokoch," povedal Bilčík.
Neobsadenie kľúčových postov v EK nikým zo strednej a východnej Európy bolo zlyhaním jednotlivých krajín, skonštatoval europoslanec Ivan Štefanec (KDH). "Vládne politické poľské a maďarské strany majú v Európskom parlamente problém presadiť svojich kandidátov, nie preto, že by boli nekvalitní, ale preto, že nedodržiavajú princípy právneho štátu," uviedol Štefanec.
"V 90. rokoch V4 vyprodukovalo lídrov a dokázali sme odpovedať na veľké výzvy sveta. Teraz mám z V4 pocit, že kľúčové je dostať viac eurofondov, rýchlejšie a bez väčšej kontroly. Toto je akoby hlavná vízia V4," poznamenal europoslanec Eugen Jurzyca (SaS). Už koncom mája prenikli na verejnosť informácie, že spoločným kandidátom V4 na jednu z vysokých pozícií v EÚ má byť Maroš Šefčovič. Český premiér Andrej Babiš neskôr túto informáciu dementoval. Nakoniec europoslanci v utorok zvolili za novú predsedníčku EK Ursulu von der Leyenovú.
Z krajín V4 Slovensko a Maďarsko už navrhli na komisárov do novej EK Maroša Šefčoviča a Lászlóa Trócsányiho. Sekretariát Rady EÚ zaslal obežník vládam všetkých členských krajín, aby najneskôr do 26. augusta predložili návrhy na svojich komisárov. Podľa úradnej procedúry musia všetky vlády poslať listy s menami svojich kandidátov, vrátane ich životopisov, dezignovanej šéfke eurokomisie Ursule von der Leyenovej.
Nová Európska komisia by sa mala ujať svojich právomocí 1. novembra. Istou zaujímavosťou novej exekutívy bude, že slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič bude zastávať tento mandát po štvrté volebné obdobie, čo sa doteraz nikdy v histórii EÚ nestalo, a rakúsky komisár Johannes Hahn získal už tretí volebný mandát.
V rámci štruktúr Európskeho parlamentu má Slovensko dve významnejšie pozície. Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) bola vo štvrtok zvolená za predsedníčku Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). Monika Beňová (Smer-SD) z frakcie socialistov a demokratov sa stala jednou z kvestoriek zákonodarného zboru EÚ. Obe poslankyne by mali zastávať tieto funkcie v prvom 2,5-ročnom volebnom období europarlamentu (do januára 2022).
