A práve spiritualita bola tŕňom v oku jej neprajníkov, ktorí si pri jej výrokoch ťukali na čelo. V rozhovore pre Nový Čas Nedeľa prezradila, prečo sa vrátila na Slovensko a prečo je momentálne bez partnera.
Po 16 rokoch ste sa vrátili na Slovensko z Ameriky, kde ste od roku 2002 žili aj pracovali. Je to už fixné rozhodnutie?
Ako sa hovorí: Človek mieni, Pán Boh mení. Pred rokom som si myslela, že prídem na Slovensko len na chvíľu a zas sa vrátim do Ameriky. Ale teraz som tu už rok. Situácia v Amerike sa zmenila hlavne v tom, že som dostala občianstvo, a teda už nie som nútená tam každú chvíľu chodiť. Navyše pred rokom a pol zomrel môj domáci, čo tiež ovplyvnilo moje rozhodnutie. Ale hlavný dôvod, prečo som tu tak dlho, je to, že chcem byť so svojím ockom. Nemohla by som sa sústrediť na rozvíjanie kariéry a osobne rásť, keď viem, že doma mám otca, ktorý potrebuje pomoc.
Asi je celkom prirodzené, že ako dcéra sa chcete postarať o chorého rodiča. Vy ste však vždy mali tendencie pomáhať komukoľvek a kdekoľvek.
Moji rodičia mi boli príkladom v obetovaní sa pre rodinu. Je síce pravda, že keď som bola dospelá, naši sa rozviedli, ale rodina naďalej pre nás znamená veľa. Aj v Amerike som to tak mala nastavené, že keď bude treba, vrátim sa. Často počúvam v nemocnici od lekárov, že nie je samozrejmosť, že sa deti starajú o starnúcich, chorých rodičov. Žijeme v smutnom svete. Keď na tom začiatkom roka ocko nebol zdravotne najlepšie, premýšľala som, aké to bude, keď tu raz nebude. Všetky modlitby a meditácie, ktoré som sa naučila v spirituálnych školách, všetko to, čomu verím, som praktizovala a rozprávala som sa aj s Najvyšším...
O čom?
Hovorila som mu, že ešte nie som na to pripravená, že ešte máme s ockom čo robiť na tomto svete. Určite tam bola aj moja obava z toho, že som ešte nedokončila vzťah s otcom tak, ako by som chcela, pretože som bola dlho preč.
