Ministerka kultúry Ľubica Laššáková (58) zo Smeru tak prichádza s novým zákonom, podľa ktorého pôjde cirkvám zo štátneho rozpočtu o 4 milióny eur viac, než to bolo doteraz. Štatistika z minulých rokov ukazuje, že väčšina zo štedrej, takmer 50-miliónovej štátnej dotácie putuje na platy duchovných. Ako naložia cirkvi s peniazmi navyše a čo na to hovoria veriaci či nezávislý analytik?
Namiesto dlho diskutovanej odluky od cirkvi sa štát rozhodol ísť presne opačnou cestou a náboženským spoločenstvám sa rozhodol pridať - a to poriadne. Návrh zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností z dielne rezortu kultúry na čele s ministerkou Ľubicou Laššákovou je k religióznym organizáciám mimoriadne štedrý.
Na rok 2020 počíta s navýšením dotácií o 4 milióny eur a celkovo chce štát rozdať cirkvám takmer 52 miliónov eur. Príspevky sa budú rozdeľovať podľa jednoduchého kľúča - čím viac veriacich, tým viac peňazí. Po novom sa pri výške finančnej podpory bude zohľadňovať aj inflácia.
„Príspevok štátu je určený na financovanie výdavkov súvisiacich s činnosťou cirkví a subjektov, ktoré od nich odvodzujú svoju právnu subjektivitu, najmä na bohoslužobné, výchovné, kultúrne a sociálne aktivity cirkví, mzdy zamestnancov cirkví, odvody za zamestnancov cirkví na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, iné zákonné sociálne náklady a na režijné náklady cirkví,“ píše sa v texte návrhu zákona.
Väčšina pôjde na platy
Novinkou bude aj to, že pokiaľ podľa sčítania obyvateľov počet veriacich klesne alebo stúpne o viac ako desať percent, môže štát rozhodnúť o jednorazovom znížení či zvýšení príspevku. Najväčší počet veriacich na Slovensku, a teda najväčší podiel z balíka peňazí má s prehľadom rímskokatolícka cirkev s vyše troma miliónmi registrovaných stúpencov.
Podľa hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Martina Kramaru katolíci použijú navýšené prostriedky na to isté ako doteraz - na prevádzku ústredí a až 80 % pôjde na platy duchovných. Minulý rok bol priemerný plat klerikov 600 eur v hrubom.
„Avšak dôležité je v tomto kontexte vedieť, že podľa doterajších pravidiel štát vyplácal duchovným tabuľkové platy, ktoré však často nedosahovali výšku minimálnej mzdy. To, čo duchovným alebo laickým zamestnancom cirkví do minimálnej mzdy chýbalo, museli cirkvi doplácať zo svojich prostriedkov. Celkové navýšenie sumy v podstate predovšetkým pomôže riešiť túto disproporciu,“ vysvetlil Kramara.
Nastavili ho ešte komunisti
Podľa cirkevného analytika Miroslava Kocúra je otázne, či by mal štát prispievať na platy duchovných a na fungovanie cirkevných ústredí, a to by sa malo stať predmetom širšej diskusie. Upozorňuje tiež, že cirkvi majú aj iné príjmy, napríklad príjmy z prenájmu majetkov, lesov či z darov.
„Na udržiavanie pamiatok a kostolov môžu cirkvi dostať a aj dostávajú financie aj cez iné fondy, nielen z každoročného príspevku. Táto novela neprinesie do financovania vyššiu transparentnosť a v dnešnej dobe sú predpoklady nájsť po odbornom zvážení všetkých aspektov problému lepšie riešenie pre slobodné a nezávislé pôsobenie cirkví a náboženských spoločností,“ povedal Kocúr, podľa ktorého je už potrebná zmena zákona, ktorý bol nastavený ešte komunistami v roku 1949. „Tých možností je mnoho, v Nemecku majú systém cirkevnej dane, z Talianska poznáme daňovú asignáciu, vo Francúzsku je úplná nezávislosť cirkvi, veriaci ju platia takpovediac sami svojimi príspevkami,“ uviedol. "Určite je potrebná zmena, pretože náš zákon bol nastavený ešte komunistami v roku 1949 tak, aby vtedajší režim upevnil závislosť cirkví od štátu a mohol tak vplývať na ich činnosť. Nedokážem však jednoznačne určiť, ktorý systém by bol pre nás najlepší. Určite je potrebná zmena, pretože náš zákon bol nastavený ešte komunistami v roku 1949 tak, aby vtedajší režim upevnil závislosť cirkví od štátu a mohol tak vplývať na ich činnosť. Nedokážem však jednoznačne určiť, ktorý systém by bol pre nás najlepší," dodal analytik Kocúr s tým, že o zmene by sa mal viesť odborný dialóg.
Koľko zarábajú duchovní
- diakon, kaplán, výpomocný duchovný
* 410,41 - 585,64 €
- farár, rektor kostola, duchovný rehoľnej spoločnosti
* 452,1 - 645,7 €
- dekan, tajomník biskupského úradu
* 498,08 - 711,15 €
- pomocný biskup, riaditeľ biskupského úradu, rabín
* 548,35 - 783,64 €
- arcibiskup, diecézny biskup, hlavný rabín
* 605,11 - 867,46 €
Čo si myslíte o vyššom príspevku pre cirkvi?
- Nesúhlasím s tým, ja som skôr za odlúčenie cirkvi od štátu. Nemyslím si, že by sa mali všetci daňoví poplatníci skladať na fungovanie cirkvi, keďže nie všetci sme jej členmi a podporovateľmi.
- Cirkev je tá, ktorá mala a bude mať vždy peniaze. Ja im to prajem, pokiaľ naozaj robia pre dobro nás. Žiaľ, na Slovensku sa nájdu aj tí, čo tak nerobia.
- My sme katolíci a do kostola chodíme pravidelne. Veríme, že keď sa tak rozhodli, že im poskytnú viac, tak dobre vedia prečo. Katolícka cirkev robí veľmi veľa vecí pre ľudí a vieme, že tie peniaze sú na dobro veci.
- Nesúhlasím s tým, pretože kostolov je dosť a peniaze by sa radšej mali použiť na onkologické prístroje hlavne pre deti. Nech hľadajú peniaze na lieky na vyliečenie choroby, a nie na kostoly. Nie sme v Ríme, aby bol všade na každom kroku kostol. Peniaze sa dajú využiť aj lepšie.
- Nepáči sa mi to. Pomáhať by sa nemalo cirkvi, ale predovšetkým deťom, dôchodcom a chorým.
Koľko dostanú náboženské organizácie
Rímskokatolícka cirkev
31 191 337 € (2019) - 34 538 721 € (2020)
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
4 858 489 € (2019) - 5 174 749 € (2020)
Gréckokatolícka cirkev
4 900 043 € (2019) - 5 106 92 € (2020)
Reformovaná kresťanská cirkev
2 653 763 € (2019) - 2 752 563 € (2020)
Pravoslávna cirkev
2 029 714 € (2019) - 2 078 849 € (2020)
Ústredný zväz židovských náboženských obcí
137 892 € (2019) - 139 891 € (2020)
