Vo výpovedi uviedol, že bývalému prezidentovi Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) Laminemu Diackovi a jeho synovi Papovi zaplatil prostredníctvom tretích strán dovedna dva milióny dolárov. Oni na oplátku vybavili pre brazílsku kandidatúru deväť hlasov za Rio 2016.
Podľa Cabrala, ktorý si odpykáva vysoký trest za korupciu a ďalšie delikty, "obchod" sprostredkoval vtedajší šéf Brazílskeho olympijského výboru Carlos Arthur Nuzman. Peniaze mali pochádzať od miestneho podnikateľa Arthura Soaresa, ktorý Cabralovi dlžil. "Nuzman prišiel za mnou a povedal mi, že prezident IAAF Lamine Diack je schopný zabezpečiť podporu, päť či šesť hlasov. Chcel za to 1,5 milióna USD," citovala agentúra AP Cabralove slová o stretnutí z augusta 2009.
Odovzdanie peňazí prebehlo prostredníctvom Papu Diacka, syna niekdajšieho šéfa IAAF, o to sa mal postarať Leonardo Gryner, marketingový šéf OH v Riu de Janeiro. V roku 2017 ho zatkli pre podozrenia z prania špinavých peňazí, korupcie a členstva v zločineckej skupine, neskôr ho však prepustili. "Nuzman mi povedal o Papovi. Vraj mohol zohnať ďalšie hlasy, celkovo by sme ich mali deväť, no chcel ďalších 500.000 USD. Povedal som mu, že to zariadim," dodal Cabral.
Jeho priznanie spochybnil advokát Carlosa Arthura Nuzmana. Podľa neho výpoveď nie je dôveryhodná a má slúžiť na vylepšenie Cabralovej pozície vo väzení. "Odsúdili ho na dvesto rokov, potrebuje hovoriť čokoľvek, ale nemá žiadne dôkazy. Ak by sa to aj stalo, korupcia právnických osôb nie je v Brazílii trestná," povedal Nuzmanov právnik Joao Francisco Neto.
Cabral však môže priťažiť Diackovcom. Oboch stíhajú francúzske úrady za korupciu a ďalšie ekonomické trestné činy. V júni vyšetrovatelia uviedli, že kauza sa dostane pred súd. Iba za pranie špinavých peňazí hrozí Laminemu Diackovi desať rokov väzenia. Jeho syna budú súdiť zrejme v neprítomnosti, keďže jeho aktuálny pobyt nie je známy. Francúzski vyšetrovatelia sa domnievajú, že sa ukrýva v Senegale.
