Aby vypočítali skutočné ako aj potenciálne pokrytie lesmi, vedci analyzovali takmer 80.000 satelitných snímok relatívne nedotknutých lesov - od hustých džunglí až po riedko zalesnené oblasti. Zistili, že Zem by mohlo pokrývať celkovo približne 4,4 miliardy hektárov lesa, píše stránka rakúskeho verejnoprávneho telerozhlasu ORF. To je o 1,6 miliardy hektárov viac v porovnaní so súčasným stavom.
Ak sa z tejto rozlohy odpočítajú oblasti, ktoré rozrastajúce sa ľudstvo potrebuje pre poľnohospodárstvo a mestá, zostane 0,9 miliardy hektárov (to je približne plocha USA), na ktorých by ste mohli vysádzať stromy. Keď tieto lesy dospejú, mohli pohltiť 205 miliárd ton uhlíka - to sú asi dve tretiny množstva, ktoré sa uvoľnilo do atmosféry ľudskou činnosťou od začiatku priemyselnej revolúcie.
Viac ako polovica plochy, ktorá je teoreticky vhodná na zalesňovanie, sa nachádza len v šiestich štátoch: Rusku (151 miliónov hektárov), Spojených štátoch (103 miliónov hektárov), Kanade (78,4 milióna hektárov), Austrálii (58 miliónov hektárov), Brazílii (49,7 milióna hektárov) a Číne (40,2 milióna hektárov). Všetko sú to veľké priemyselné krajiny.
Do akej miery by mohlo cielené globálne zalesňovanie prispieť k boju proti globálnemu otepľovaniu, prekvapilo aj samotných vedcov. Spoluautor štúdie Tom Crowther to považuje za najlepšie riešenie, ktoré je v súčasnosti k dispozícii. "Musíme však konať rýchlo, pretože bude trvať desaťročia, kým lesy dospejú a využijú svoj potenciál ako prirodzené rezervoáre CO2," hovorí Crowther.
Autori štúdie však varujú, že súčasné možnosti zalesňovania sa zmenšujú s postupujúcou klimatickou zmenou. Na rozdiel od mnohých modelov bude totiž lesov s postupným otepľovaním skôr ubúdať ako pribúdať. Rozloha lesov v severných oblastiach zemegule sa síce mierne zvýši, ale to nevykompenzuje straty hustých tropických lesov.
