Rozprávali sme sa aj o tom, ako jej chutí manželstvo po dvoch rokoch, prečo sa nepresťahuje do rodinného domu a ako hodnotí práve skončenú televíznu sezónu.
Sú to dva roky, čo ste sa stali vydatou paňou. Ako vám chutí manželstvo?
Manželstvo neviem, či nejako extra chutí, ale je výživné, dobre stráviteľné a nikdy nemusím mať strach z hladu. To je pre mňa dôležité. A dochucovať sa dá úžasnými spoločnými zážitkami a výnimočnými chvíľami.
Zisťujete, že niekto na Slovensku nevie, že sa „skrývate“ za priezviskom Vinczeová?
Jasné, že sa takí nájdu. Keď komunikujem s ľuďmi z Českej republiky, tak im vždy pripomeniem aj svoje predchádzajúce priezvisko. Keď sa niekto pomýli, neprežívam to. Slušne opravím, ale nie tak, aby sa cítil dotyčný hlúpo. Môj život napokon nepatrí do všeobecného vzdelania. A aj to môže mať každý slobodne na rôznej úrovni.
Partneri či manželia sa zvyknú po čase na seba nielen podobať, ale aj výrazne ovplyvniť svoje životy. Ako veľmi v tomto na vás zaúčinkoval Viktor?
Minule sme si robili taký výpočet. Viktor ma priviedol späť k lyžovaniu, zintenzívnili sme spolu golf, obohatil ma o skúsenosť s herectvom, začali sme spolu aj viac chodiť do divadla. Ja som ho zas naučila saunovať, lebo veľa ľudí o tom nič netuší a zmätočne polihujú vo wellnesse bez toho, aby vedeli, o čo prichádzajú. Viki začal so mnou intenzívne chodiť do fitka, inak sa stravujeme, predstavila som mu aj čaro špičkovej gastronómie. Samozrejme, nie cez moje varenie. (smiech) Našiel v mojej knižnici knihy, ktoré mu v istých chvíľach veľmi pomohli. Myslím, že sme sa v mnohom obohatili a stále obohacujeme. No a on ma hlavne zorganizoval úradne. Viktor je vzorný občan, ktorý presne vie, čo kde kedy treba. Bez neho by som bola pračlovek. A vlastne aj som, len viem, že on za mňa vyrieši veľa vecí. Doktora práv treba vedieť vhodne v domácnosti využiť.
