Problémy s odpadom trápia Rím už niekoľko desaťročí a situácia sa ešte zhoršila po uzavretí veľkého smetiska Malagrotta v roku 2013. Talianska metropola pritom ročne produkuje až 1,7 milióna ton odpadu.
Kríza sa pravidelne vystupňuje v období letných horúčav a posledné tri roky je jej riešenie v kompetencii rímskej starostky Virginie Raggiovej, nominantky protisystémového Hnutia piatich hviezd.
Problém sa však stále nedarí zvládnuť, čo vyvoláva rozhorčenie obyvateľov Ríma i jeho návštevníkov. Zapáchajúce odpadky podľa nich ohrozujú zdravie a poškodzujú imidž mesta. Na hromadách smetí si pochutnávajú nielen krysy, psy, či mačky, ale aj čajky a ďalšie vtáky.
"Podľa môjho názoru sme sa stali tretím alebo štvrtým svetom. Pani Raggiová by si mala urobiť malú prechádzku do našej štvrte. Pretože v jej štvrti... je všetko v poriadku," povedala Rimanka Rossana Franzaová.
Na poplach bijú aj miestni lekári. Živočíchy pohybujúce sa v odpadkoch ďalej rozširujú bakteriálne infekcie prostredníctvom svojich exkrementov.
"Najväčšie riziko nám hrozí, keď ideme vysýpať smeti. Môžeme si nákazu doniesť do svojich domovov. Preto si treba následne dôkladne umývať ruky," uviedol pre AP lekár Roberto Volpe z talianskej národnej rady na podporu vedeckého výskumu (CNR).
Volpe zároveň vystríhal nahnevaných občanov, aby sa neusilovali problém "riešiť" zapaľovaním nahromadených odpadkov. K riziku infekcií by takto pridalo ešte aj priotrávenie dioxínmi, ktoré majú karcinogénne účinky.
Miestni politici majú rozdielne názory na to, ako komplexný problém okolo uskladňovania odpadu v Ríme riešiť. Zhodujú sa však na tom, že treba hľadať dlhodobé riešenie, ktoré sa nenájde zo dňa na deň.
"Buďme úprimní... žiaden plán nemôže v priebehu jedného roka vyriešiť problém, ktorý sa vyhrotil v dôsledku 60-ročného zanedbávania... Túto komplikovanú infraštruktúrnu situáciu nemožno rozuzliť v krátkodobom horizonte," tvrdí Marco Cacciatore, predseda miestnej komisie pre environmentálnu a komunálnu politiku.
