Podľa Alstona budú ľudia s vyšším spoločenským a ekonomickým statusom hrať vo vysporiadaní sa s klimatickými zmenami veľkú úlohu, ale na tých najchudobnejších sa obzerať nebudú. "Ak sa budeme spoliehať na súkromný sektor, môže dôjsť k tomu, že bohatí využijú svoje prostriedky, aby unikli hladu, narastajúcim teplotám i konfliktom a zvyšok sveta bude trpieť," uviedol Alston.
Odborník uviedol príklad z New Yorku, kde v roku 2012 udrel hurikán Sandy. Kým budovu americkej banky Goldman Sachs na Manhattane chránili pred stúpajúcou hladinou a prudkými dažďami desaťtisíce vlastných vriec s pieskom a pripojenie na záložný generátor, najchudobnejší obyvatelia americkej metropoly boli bez prístupu k elektrine alebo zdravotnej starostlivosti.
Podľa Alstona aj tá najoptimistickejšia predpoveď, podľa ktorej sa svet do roku 2100 oteplí o 1,5 stupňa, znamená pre najchudobnejších nedostatok jedla, stratu príjmu alebo horší prístup k zdravotníctvu. Mnoho z nich sa potom bude musieť rozhodnúť medzi smrťou hladom a odchodom do bohatších regiónov. Odborník, ktorý ako osobitný spravodajca nehovorí za OSN, ale organizácii predkladá výsledky svojho výskumu, tiež kritizoval zavedenú prax, kedy vlády podľa neho nerobia nič viac, než vysielajú svojich zástupcov debatovať na konferencie, konkrétne kroky pritom vidieť nie sú. Vedci a ekologickí aktivisti pritom na problémy klimatických zmien upozorňujú už od 70. rokov.
Agentúra Reuters uviedla, že vo svete k určitým pozitívnym zmenám dochádza. Energia z obnoviteľných zdrojov je lacnejšia, v 49 krajinách sveta sa znížili emisie a 7 000 miest, 245 regiónov a 6 000 spoločností sa rozhodlo znižovať emisie. Oproti tomu brazílsky prezident Jair Bolsonaro plánuje znovu povoliť výrub Amazonského dažďového pralesa kvôli ťažbe a Číne sa aj napriek odklonu od uhoľnej energie nedarí znížiť uvoľňovanie metánu, ktorý krajina produkuje.
