Vyplýva to z najnovšej prognózy, ktorú vo štvrtok zverejnil EP. Podľa prognózy, založenej na výsledkoch prieskumov v jednotlivých členských krajinách Únie, by však najviac kresiel v EP mali opäť získať tzv. mainstreamové strany, približuje agentúra AP.
Najväčšou skupinou v budúcom 751-člennom zákonodarnom zbore EÚ by mala zostať Európska ľudová strana (EPP) so 180 kreslami, ktorá by si však podľa prognózy oproti minulým voľbám pohoršila o 37 kresiel. Za nimi sa v prieskumoch ocitla Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) s 149 mandátmi, ktorá by si v takomto prípade pohoršila taktiež o 37 kresiel.
Skupina Európa národov a slobody (ENF), ktorá sa skladá z pravicových a krajne pravicových strán, ako sú talianska Liga Severu, britská Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) či francúzske Národné združenie (RN - bývalý Národný front), by podľa prognózy získala 62 kresiel. Oproti súčasným 37 mandátom by si tak značne polepšila.
Nové strany, ako napríklad tá, ktorú vedie bývalý euroskeptik Nigel Farage, by mali podľa uvedenej prognózy zaznamenať značné zisky a získať dovedna 62 mandátov.
Prognóza ráta aj s volebnou účasťou Británie, ktorá minulý týždeň na summite EÚ získala ďalší odklad brexitu do 31. októbra. Podmienkou tohto v poradí už druhého odkladu brexitu je zároveň to, že ak bude Británia do 23. mája, keď začnú eurovoľby, stále členom EÚ, bude sa musieť na tomto hlasovaní zúčastniť. Ak by voľby neusporiadala, došlo by 1. júna automaticky k brexitu bez dohody.
