Hoci ju požiar vážne zasiahol, "stará dáma" sa nezrúti. Je však jasné, že oheň, ktorý vypukol v pondelok večer v podkroví katedrály, spôsobil významné škody. Strecha, krov a štíhla vežička, takzvaný sanktusník, sa obrátili v prach, píše francúzsky denník Le Figaro. Ako je na tom ale kamenná stavba, ktorá odolávala niekoľko hodín extrémnym teplotám?
"Múry sú postavené z kvádrov z takzvaného lutéckého alebo parížskeho vápenca, a spája ich vápenná malta. To sú materiály, ktoré nemajú rady vysoké teploty," zdôrazňuje Clément Salvián z Národného ústavu dejín umenia. "Lutécký vápenec je krehký kameň, citlivý na oheň a vodu," hovorí tiež historik architektúry na univerzite v Amiensu Arnaud Timbertech.
Oheň podľa nich dáva do pohybu sled udalostí. Pod vplyvom vysokých teplôt z kameňa uniká voda a vápenec sa mení na biely prášok - vápno. "Táto chemická reakcia môže preniknúť hlboko do klenbového muriva, ak požiar na povrchu trvá dlhšiu dobu," vysvetľuje Salvián. K tomu sa pridáva ďalší fenomén - rozpínanie materiálov pod vplyvom tepla. "Voda v kameňoch kondenzuje a pod tlakom vyvolaným parou minerál praská," hovorí výskumník v oblasti teoretickej a aplikovanej mechaniky Anthony Collin z Lotrinskej univerzity. Dá sa podľa neho teda očakávať, že kamene sú popraskané.
Navyše sa olovo, ktoré bolo na streche, roztavilo a dostalo sa do muriva budovy. "Olovo je veľmi ťažké, čo môže byť problematické, ak sa dostane do miest, ktoré sú už oslabené," upozorňuje Timbertech. Čo sa týka vody použitej pri hasení, môže "natiecť do miest, ktoré bežne nenesú takú váhu, a presiaknuť do prasklín v kameni," opisuje ďalej Salvián. "Voda musela oslabiť spoje v murive, ktoré držia kamene pohromade," dodáva Timbertech. Môžu tak byť oslabené celé kusy muriva.
"Klenby sa odpoja, rebro sa prehne, svorníky klenieb už nič nedrží a nakoniec spadnú. To sa pravdepodobne stalo v noci v krížení hlavnej a priečnej lode," myslí si Salvián. "Dôsledky je ťažké odhadovať, pretože podobnú situáciu sme nikdy nezažili," poznamenáva Timbertech. "Pravdepodobne sa budú musieť prerobiť všetky klenby," dodáva.
"Budú sa musieť vykonať presné štúdie, ktoré stanovujú, aký vplyv mal teplotný šok na kameň a maltu a na degradáciu malty vodou," upresňuje Gilles Martinet z firmy, ktorá sa zameriava na opravy historických stavieb. Prvý posudok o stave katedrály by mal vypracovať hlavný architekt Notre-Dame Philippe Villeneuve. Nech už bude výsledok akýkoľvek, rekonštrukcia bude musieť byť kolosálna píše Le Figaro.
"Čelíme archeologickej katastrofe, ktorú by ešte mohli zosilniť renovačné práce," upozorňuje Timbertech. Materiál zo stavby sa podľa neho bude vyhadzovať, zatiaľ čo od stredoveku stavitelia opakovane používali na stavbu katedrál materiál z predchádzajúcich cirkevných stavieb. Malo to podľa neho hospodársky aj symbolický dôvod. "U kresťanov sa historická kontinuita prejavuje kontinuitou hmoty," dodáva.
