Keďže tvrdý brexit, ktorý by mal negatívne následky pre obe strany, si nikdo neželá, lídri EÚ na samite v Bruseli schválili predĺženie odchodu o pol roka. Pôvodný termín vystúpenia bol koniec marca. Ten najskôr presunuli na 12. apríl, ale keďže britskí zákonodarci stále nedokázali schváliť odchodovú dohodu, na stole je nový dátum - 31. október. Štáty EÚ tak čiastočne vyhoveli britskej premiérke Therese Mayovej a dali jej ďalší čas na dohodu v domácom parlamente.
Mayová je s výsledkom spokojná, aj keď sama žiadala posunutie brexitu len do konca júna. „Tento odklad nám umožňuje urobiť jedno, ako zvládnuť celý proces tak, ako sme si ho my stanovili,“ uviedla Mayová a dodala, že sa bude snažiť vyjednať doma dohodu ešte pred májovými eurovoľbami, ktoré sú naplánované na koniec mesiaca. „Ak to dokážeme pred 22. májom, potom sa nemusíme zúčasntiť na voľbách do Európskeho parlamentu,“ vyhlásila britská premiérka.
Našli kompromis
Z Bruselu pôvodne presadzovali ešte dlhší, až ročný odsun vystúpenia, nakoniec sa aj pre protesty francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona (41), ktorý bol vyslovene proti, dohodli na kompromise. „Toto predĺženie je o niečo kratšie, ako som čakal, no stále je dosť dlhé na to, aby sa našlo najlepšie možné riešenie,“ skonštatoval predseda Európskej rady Poliak Donald Tusk (61), podľa ktorého je teraz na rade Británia, aby konečne dotiahla brexit do konca.
„Do tohto termínu bude smerovanie tohto procesu úplne v rukách Veľkej Británie. Bude mať možnosť schváliť dohodu o brexite - v tomto prípade bude predĺženie ukončené. Do konca tohto obdobia môžu aj deaktivovať Článok 50 a brexit úplne zrušiť,“ dodal Tusk.
Slovensko bolo za čo najdlhšie posunutie vystúpenia Spojeného kráľovstva z európskych štruktúr. Na samite nás zastupoval premiér Peter Pellegrini (43), ktorý presadzoval čo najdlhší odklad. „Vytvorili sme tak priestor pre Britov, aby mohli uskutočniť všetky možné varianty a scenáre, ktoré pre túto krajinu prichádzajú do úvahy. Necháme na britských politikov rozhodnutie, ako ďalej postupovať,“ povedal premiér.
Kritické eurovoľby
Radovan Geist, analytik portálu euroactiv.sk
Ak Veľká Británia neodíde do dňa, keď sa majú uskutočniť voľby do Európskeho parlamentu, tak ich bude musieť uskutočniť. Voľby prebehnú podľa nových pravidiel. Krajiny budú voliť toľko europoslancov, ako bolo dohodnuté pre prípad odchodu Spojeného kráľovstva. Briti tam pošlú svojich zástupcov, ale v momente uskutočnenia brexitu prestanú byť europoslancami a nahradia ich. U nás to bude 14 europoslancov, ale nastúpia iba trinásti. A keď Británia vystúpi z EÚ, do poslaneckých lavíc v Bruseli nastúpi štrnásty.
Ako to vnímajú Slováci v Spojenom kráľovstve?
Adriána Klinková (25), skladníčka, Newport
Neviem čo mám od toho očakávať. My tu teraz nič nevieme, už sa o to dáko nezaujímame. Každý deň hovoria dačo iné v správach. Ja už na to nemám názor. Len čakáme čo sa stane lebo už ani oni sami nevedia ako to vyriešiť. A mňa to nejak moc neovplyvní kedže som prišla pred referendom a navyše som pracujúci človek a platím dane.
Jozef Brázdovič (29), pracovník práčovne, Londýn
Tu si veľmi dobre uvedomujú, že ak by odišli cudzinci, niektoré pracovné miesta by nedokázali obsadiť. Angličania nebudú robiť manuálnu prácu za minimálnu mzdu v skladoch, obchodoch či reštauráciách. Na to sa tu využívajú bežne prisťahovalci a tieto roboty by namal kto robiť. Môj názor je ten, že sa vôbec nič nezmení.
Vlada Fileová (29), kontrolórka v sklade, Milton Keynes
Ja tu robím už vyše piatich rokov a ja tieto veci okolo brexitu moc neriešim. Ale nie som spokojná s aktuálnym smerovaním krajiny. Ale strach alebo obavy z toho nemám. Možno to pre nás bude musieť znamenať viac administratívy a papierovačiek pre vybavovaní povolení, ale to sa dá zvládnuť.
