Huslista, pre ktorého je cit v rukách alfou a omegou úspechu, zrazu nedokázal udržať svoj nástroj ani stáť na nohách. Život otca 5 detí bol zrazu v troskách. Svetlom na konci tunela bola pre neho unikátna operácia, pri ktorej mu voperovali do tela neurostimulátor. Ako sa mu zmenil život?!
Klasickú hudbu si zamiloval ešte ako škôlkar, keď ho otec zobral na koncert. Peter tvrdí, že 9. symfónia od Antonína Dvořáka mu zmenila život. „Otec ma dal ako 7-ročného na husle. Malo to vplyv, keď som sa rozhodoval, kam pôjdem po základnej škole,” spomína dnes hudobník, ktorý neskôr vyštudoval konzervatórium aj VŠMU. Na husle nezanevrel ani počas povinnej vojenskej služby, ktorú vykonával v Prahe.
„Ako muzikant som sa dostal do tamojšieho vojenského symfonického orchestra, mal som tam skvelú vojnu,” hovorí. Po návrate na Slovensko nastúpil do Štátnej filharmónie Košice, kde strávil 17 sezón. Jeho život sa zmenil v roku 2002, keď na rok a pol odcestoval do malajzijského mesta Kuala Lumpur, kde si zahral v symfonickom orchestri. A práve tam mu choroba ukázala svoju zákernosť.
Tvrdá rana osudu
Jemné kŕče v rukách si huslista z Košíc všimol prakticky okamžite, hoci zo začiatku im nepripisoval veľký význam. Osudná rana prišla, keď mal len 40 rokov. „Diagnostikovali mi Parkinsonovu chorobu. Bolo to ťažké. Liekmi sa dá túto postupne degeneratívnu chorobu spomaliť, zmierniť, ale nie vyliečiť,” hovorí smutne otec 5 detí.
Lieky, ktoré užíval, mu postupne prestali zaberať a príznaky sa zhoršovali. „Nemohol som stáť, pri chôdzi som sa tackal, nevedel som udržať rovnováhu. Dva mesiace som bol v stave, keď som sa nevedel ani hýbať,“ prezrádza o najhoršom období života Sklenka. Aby toho nebolo málo, v roku 2006 dostal vážny pankreatický záchvat a o týždeň nato infarkt. Lekári mu preto navrhli podstúpiť operáciu hĺbkovej mozgovej stimulácie.
Unikátna operácia
Peter priznáva, že z 8-hodinovej operácie mala strach najmä jeho rodina, keďže sa robí pri plnom vedomí a pacient sa nemôže ani pohnúť. Do tela mu voperovali prístroj, ktorý musí každý týždeň dobíjať. „Káble sa mi tiahnu od hrudníka, kde mám pod kožou umiestnený prístroj, až do hlavy. Takže som akýsi robot,” žartuje hudobník a dodáva, že pomocou elektrického impulzu sa stimulujú mozgové bunky.
Život sa mu po tomto zákroku poriadne zmenil, aj keď Parkinsonova choroba je súčasťou jeho života stále. „Do orchestra sa už nepostavím. Ak mám zahrať žiakom skladbu, niekedy to zvládnem lepšie, niekedy horšie. Beriem to však s pokorou. Pokiaľ budem vedieť, budem naďalej učiť,” zakončil Sklenka, ktorý dnes pôsobí ako učiteľ na Konzervatóriu v Košiciach.
Operácia stojí 35-tisíc €
Matej Škorvánek, Petrov operatér
Zavedenie elektród do mozgu predstavuje jeden z náročnejších chirurgických výkonov. Samotná implantácia elektród sa uskutočňuje v lokálnej anestézii, čiže pacient je po celý čas pri vedomí, aby mohli lekári priebežne kontrolovať jeho motorické a kognitívne schopnosti.
Musí napríklad vymenovať všetky mesiace v roku alebo hýbať rukou podľa pokynov lekárov. Samotný mozog totiž nebolí, neobsahuje príslušné receptory. Tkanivá, ktoré ich obsahujú, sú znecitlivené anestetikom. Umiestnenie elektród do mozgu je vopred vypočítané pomocou špeciálneho softvéru na základe údajov z magnetickej rezonancie.
Po zavedení elektród nasleduje implantácia neurostimulátora (generátora elektrických impulzov) pod kľúčnu kosť, ktorá už prebieha v celkovej anestézii. Momentálne sa na Slovensku robí na 3 pracoviskách a ročne sa zoperuje asi 35 pacientov. Operácia vyjde poisťovňu asi na 35-tisíc a zatiaľ ju bez problémov uhrádzajú. V konečnom dôsledku je to totiž lacnejšie ako liečba liekmi.
Parkinson sa nedá vyliečiť
Peter Valkovič, neurológ
Parkinsonova choroba je vážnym neurologickým ochorením, ktoré dodnes lekári nedokážu vyliečiť. Najčastejšie sa objaví medzi 40. a 70. rokom života a na Slovensku ňou trpí asi 15-tisíc ľudí. Najčastejším a typickým iniciálnym príznakom je tras jednej z horných končatín.
Neskôr sa pridružujú samovoľné pohyby, stuhnutosť, pomalosť, problémy s artikuláciou, písaním či nehybná tvár. Pacienti prestávajú byť schopní sami sa o seba postarať. Väčšina pacientov preto trpí depresiami.
Osobnosti trpiace Parkinsonovou chorobou - Pápež Ján Pavol II., maliar Salvador Dalí, herečka Catherine Hepburn, boxer Muhammad Ali či herec Michael J. Fox
