Pripojili sa tak k študentom vo viac ako 40 krajinách a namiesto vyučovania, často aj s učiteľmi, vyšli do ulíc. Bratislavské Námestie SNP zaplnili nielen školáci s transparentmi, ale ľudia, ktorým na našej Zemi záleží. Štrajkom žiadajú, aby aj naša vláda označila nutnosť konať proti klimatickým zmenám za svoju prioritu, najmä v záujme budúcich generácií.
Snehové kalamity, povodne, vlny horúčav či lesné požiare sú dôsledkom dlhodobej ľahostajnosti nadnárodných korporácií a politikov. Vedci už roky varujú pred hroziacou katastrofou. „Ak nebudeme konať, tak sa aj stane. Naša generácia už ale nemá čas. Naše deti už poslednú šancu mať nebudú a toto si veľa mladých ľudí začalo uvedomovať. Preto sa aj tieto štrajky začali diať v takých masívnych počtoch,“ vysvetlila iniciátorka štrajku na Slovensku Sanda Bulla (17).
Študentku Školy úžitkového umenia Josefa Vydru inšpirovala 16-ročná švédska gymnazistka Greta Thunberg a jej boj proti globálnemu otepľovaniu, ktorá v auguste 2018 sedávala pred švédskym parlamentom. K bratislavským študentom sa pripojili aj stredoškoláci v Košiciach a Žiline.
Ako by ste riešili najväčšie problémy životného prostredia?
Adrian (16), bilingválne gymnázium C. S. Lewisa
- Najľahšia a najrozumnejšia cesta je ukázať ľuďom, čo majú a čo nemajú robiť na svojom vlastnom príklade, napríklad neodhadzovať plasty a iné veci na zem, aby to zmenili sami od seba.
Monika (16), stredná umelecká škola scénického výtvarníctva
- Prispieť môžeme napríklad tak, že prestaneme používať jednorazové obaly, plasty a tiež nebudeme hádzať ohorky na zem. No a veľké spoločnosti musí dotlačiť hlavne štát.
Barbora (25), práca v SNG
- Najdôležitejšia je osveta. Keď prídeme k oceánu niekde v Ázii, tak tam pocítime nápor plastu. Celkove sa plast odstaviť nedá, ale v bežnom živote môžeme používať papierové obaly, látkové tašky a podobne.
