Problém so srdcom sa prejavil už na krste jeho novej knihy, čo vyvrcholilo voperovaním bajpasu. Novému Času odhalil plány do budúcnosti po ťažkom zákroku.
Ako sa teraz cítite?
Viete, ja som ešte taký rekonvalescent, ešte som, ako sa hovorí, lekvárový. Snažím sa uviesť znova do domácich pomerov pod kontrolou lekárky. Tie sily nie sú, ale snažím sa už rozmýšľať, čo začnem robiť. Zatiaľ však viac pracuje mozog ako telo. Musím prejsť cez rehabilitáciu a potom uvidím.
Ako sa vám to stalo?
To bola náhoda, že sa to objavilo. Na akcii som predstavoval svoju knihu Schody návratov a tam sme vymysleli taký program, že to bude poďakovanie všetkým, ktorí so mnou akýmkoľvek spôsobom spolupracovali. Potom som im zaspieval pár slovenských evergreenov a všetko bolo v poriadku. Ale keď som už robil rozhovory po akcii, zrazu som mal málo vzduchu. Na druhý deň sme už išli na kontrolu. Inak by sa to neukázalo, lebo ja som nemal pocit, že sa mi zle dýcha, alebo že mám obmedzenú možnosť dýchania. Potom mi hneď povedali, že ma už domov nepustia, pretože to je nebezpečné.
Ako sa o vás starali v nemocnici?
Môžem povedať, že perfektne. Bol som prekvapený. Poviem vám to úprimne, že máme v Košiciach takú nemocnicu. To, čo generálny riaditeľ Sabol vybudoval so svojím mančaftom, klobúk dolu. Pravda je, že som tam prišiel v hodine dvanástej. No dcéra tak rozhodla, že to bolo dobré, že sme nikde nešli a zostali v Košiciach.
Ako ste prežívali celý pobyt v nemocnici?
Nezdalo sa mi, že prekonávam nejaké problémy, a zrazu som sa ocitol v nemocnici a spamätal som sa, až keď som bol znova pri sebe. Veci si pamätám len tak letmo. Ale riešil som tam aj problémy. Zaujímavé je, že keď som bol v spánku, teda už v izbe, videl som tam poľnohospodárov, ako tam idú štrajkovať. Tak celú noc mi chodili záznamy tých poľnohospodárov poctivých, nepoctivých... Chcel som to riešiť a prišiel som na to, čo sa mi predtým noc snívalo, že to je neriešiteľné, lebo nevidíte, kde sa to začalo.
Ako sa vám teraz zmenil denný režim?
Režim je teraz prísne predpísaný. Ráno o siedmej beriem lieky, potom si dám sprchu, pretože rany po operácii treba očistiť. Potom chodím cvičiť - každý deň nafukujem aspoň 30-krát balóny, čo je na prečistenie pľúc. Začal som aj chodiť, nameral som si 30 metrov. To je okruh, ktorý robím v byte, pretože zatiaľ nechodím von. Robím to, aby som znova nadobudol kondíciu. Dôležité je, že mozog je čistý, rozmýšľať môžem, ale zatiaľ sa nechcem veľmi zaťažovať, aby som nespomalil proces rekonvalescencie.
Aké máte plány po zotavení?
Ja mám dosť rozpísané veci, dokončujem ešte niektoré knihy - o Špicbergoch, veľmi náročnú o Brazílii, robím teraz knihu o talianskom umení. Mám toho dosť, takže by som to chcel všetko podoťahovať.
