Mesto v poslednom období v príprave jeho realizácie nepokročilo, hoci už pred troma rokmi primátor Peter Bročka avizoval úmysel radnice takto prezentovať nálezy zo vzácnej archeologickej lokality. Mesto má na archeopark vypracovanú štúdiu. Ako však primátor uviedol pre TASR, nie je fanúšikom tohto riešenia.
Malo by totiž ísť o prezentáciu múrov zaniknutého kostola sv. Michala, karnera a ďalších stavieb zhruba do výšky 60 až 70 centimetrov nad terén. Podobne, ako sa to udialo pri zaniknutej dolnej bráne trnavských mestských hradieb, ktorá je verejnosťou prijímaná s rozpakmi. Primátor vidí priestor na ďalšie rokovania s pamiatkarmi, ktorí sú zástancami tohto spôsobu a skúsiť "ich presvedčiť na iné vizuálne riešenie".
Štúdia počíta aj s posunutím súčasného chodníka popri bazilike, spájajúceho historické centrum Trnavy s najväčším obytným súborom Družba a Mestskou poliklinikou, a to o niekoľko metrov, až za súčasné oplotenie budovy bývalého arcibiskupského paláca. To je pozemok cirkvi. "Je to pomerne ťažká diskusia, som ochotný rokovať s každým, ale všetko má svoju reálnu hodnotu," konštatoval primátor. Vzhľadom na dané okolnosti nedokáže určiť, kedy by sa s archeoparkom mohlo začať.
Bročka vidí riešenie lokality v dvoch fázach. Na začiatku by mohla byť prezentovaná kostnica. Tú objavili archeológovia z Trnavskej univerzity v roku 2008 počas výskumu gotickej baziliky. S priemerom deväť metrov je pravdepodobne najväčším objektom svojho druhu na území Slovenska.
Slúžila na ukladanie ostatkov zomrelých najmenej z priľahlého cintorína za bazilikou, nachádzajú sa v nej kosti niekoľkých desiatok tisícov Trnavčanov predchádzajúcich generácií. Aj s románskou kaplnkou v nadzemnej časti zanikla okolo roku 1360. Už pri objavení mesto deklarovalo zámer túto najstaršiu sakrálnu stavbu v Trnave sprístupniť a nájsť vhodný spôsob prezentácie. Po jedenástich rokoch a výmene troch primátorov je stále pod provizórnym prístreškom.
V druhej fáze by potom malo prísť k prezentácii ďalších archeologických nálezov. Je to napríklad oplotenie bývalého cintorína, známe sú hroby v okolí kostola, na pozemku sú základy kostola sv. Michala, ktorý do 19. storočia slúžil slovenským katolíckym veriacim, kým bazilika výhradne nemeckým a maďarským. Oba svätostánky delí od seba iba niekoľko metrov.
